Potvrdenie z jedného úradu odnesiete na druhý, hoci oba patria štátu a potrebné údaje už dávno existujú v jeho systémoch. Práve tento spôsob vybavovania chce Slovensko výrazne obmedziť. Pripravovaný zákon má zmeniť fungovanie úradov tak, aby digitálna komunikácia nebola iba alternatívou k papieru, ale bežným spôsobom vybavovania agendy.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravilo úplne nový zákon o e-Governmente. Nahradiť má súčasnú právnu úpravu, ktorej základy pochádzajú ešte z roku 2013 a podľa rezortu už nedostatočne zodpovedajú dnešným technológiám a fungovaniu elektronických služieb.
Nová úprava posilňuje princíp označovaný ako jedenkrát a dosť. Ak už štát určitý údaj má alebo si ho dokáže získať zo svojich registrov, človek by ho nemal musieť opakovane dokazovať papierovým potvrdením.
Úrad si má údaj nájsť sám
Návrh počíta s tým, že ak sa potrebné údaje stanú úradu známe z jeho činnosti alebo ich má dostupné v štátnych systémoch, povinnosť občana tieto informácie predložiť sa bude považovať za splnenú. V praxi by tak mal ubudnúť dobre známy scenár, pri ktorom jeden orgán verejnej správy žiada občana o dokument obsahujúci informáciu, ktorú eviduje iná časť štátu. Výraznejšie sa má zmeniť aj samotné elektronické podávanie žiadostí a ďalších dokumentov. Ak zákon vyžaduje žiadosť, návrh, sťažnosť alebo stanovisko, túto povinnosť má byť možné splniť aj riadne autorizovaným elektronickým podaním. Úrad ho nemá môcť odmietnuť iba preto, že prišlo elektronicky.
Zaujímavé pravidlo sa týka aj chýb štátnych systémov. Ak problém elektronického formulára, portálu alebo inej technológie verejnej správy spôsobí chybu v podaní alebo človeku znemožní riadnu komunikáciu, nemá to ísť na jeho ťarchu. Portál Slovensko.sk má totiž aj v tomto roku opakované technické problémy. Len pred niekoľkými dňami sme informovali o ďalšom spomalení a problémoch s jeho používaním.
Elektronickú schránku bude treba sledovať
Digitalizácia však prináša aj povinnosti. Návrh zachováva takzvanú fikciu doručenia pri elektronických správach. Úložná lehota má byť 15 dní a pri dokumente doručovanom do vlastných rúk môže za určitých okolností nastať účinok doručenia aj vtedy, keď adresát správu v skutočnosti neotvorí. Pre ľudí s aktivovanou elektronickou schránkou to znamená, že jej ignorovanie môže mať rovnaké právne následky ako neprevzatie klasickej úradnej zásielky. Návrh však ponecháva možnosť domáhať sa neúčinnosti doručenia, ak človek preukáže, že dokument objektívne nemohol prevziať z dôvodov, ktoré nespôsobil.
Veľká zmena sa pripravuje aj pre fyzické osoby podnikateľov. Nový zákon počíta s povinným zriaďovaním elektronických schránok aj pre túto skupinu. Nemá sa to však udiať všetkým naraz. Aktivovanie má prebiehať postupne a jednotlivé skupiny aj termíny určí vykonávací predpis.
Časť rozhodnutí môže robiť systém
Štát chce zároveň otvoriť väčší priestor mobilným službám a novým spôsobom prihlasovania či podpisovania dokumentov. Zákon sa preto nemá viazať na jednu konkrétnu technológiu a má vytvoriť základ pre ďalší rozvoj služieb dostupných cez smartfón. Pri prípadoch, v ktorých sa posudzujú iba objektívne a merateľné skutočnosti, by informačný systém mohol zabezpečiť podklady, vyhodnotiť ich a vytvoriť aj výsledný elektronický dokument.
Nemá však ísť o úplné odovzdanie rozhodovania algoritmom. Ak bude proti automatizovanému rozhodnutiu existovať opravný prostriedok, o ňom už systém automaticky rozhodovať nesmie. Návrh tak počíta s využívaním moderných technológií pri rutinných úlohách, pričom pri spore má zostať zachovaná ľudská kontrola. Na zmeny si však ešte počkáme. Návrh sa momentálne nachádza iba v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré sa končí 21. septembra. Následne sa ešte môže meniť, musí prejsť vládou a parlamentom a podpísať ho musí prezident. Materiál zatiaľ pracuje s účinnosťou od 1. januára 2028.
