Júl priniesol pomerne zmiešané výsledky, čo sa týka trhu práce. Zatiaľ čo platy išli hore, počet zamestnancov sa naopak scvrkáva. Najnovšie údaje, ktoré zverejnil Štatistický úrad, ukazujú, že zamestnanosť klesla až v siedmich z desiatich hlavných odvetví hospodárstva. Najviac tento úbytok pocítili firmy, ktoré sa venujú doprave a skladovaniu, kde počet pracovníkov klesol o vyše tri percentá. Mierny pokles zaznamenal aj inak silný sektor informácií a komunikácie.
Našli sa však aj svetlé výnimky, ktorým sa podarilo nabrať nových ľudí. Najväčší nárast vykázali vybrané trhové služby, kde zamestnanosť poskočila o 5,5 percenta. Zelené čísla hlási aj stavebníctvo s nárastom o necelé štyri percentá a oblasť ubytovania, ktorá si pripísala mierne zlepšenie. Téme sa venuje spravodajský portál agentúry TASR.
Prepúšťali aj naberali
Ak sa na situáciu pozrieme z dlhodobejšieho hľadiska, respektíve za prvých sedem mesiacov tohto roka, obraz je veľmi podobný. V sledovanom období hlási úbytok pracovnej sily polovica, teda päť z desiatich sledovaných odvetví. Najhoršie z tohto porovnania vyšiel veľkoobchod, ktorý prišiel o viac ako tri percentá zamestnancov.
Na druhej strane spektra stoja odvetvia, ktoré dokázali celkom stabilne rásť. Viac ľudí ako pred rokom zamestnávajú už spomínané trhové služby, stavebníctvo, ubytovacie zariadenia a prekvapivo aj oblasť informácií a komunikácie. Najväčší rast sa priblížil k piatim percentám.
Za zmienku stoja aj reštaurácie a pohostinstvá, kde sa celková zamestnanosť za prvých sedem mesiacov v porovnaní s vlaňajškom nepohla ani nahor, ani nadol.
Výplatné pásky skôr potešili
Štatistiky sú o čosi veselšie, keď sa pozrieme na výplaty. Mzdy si totiž udržali veľmi slušné tempo rastu. Priemerná nominálna suma sa v júli zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných kategóriách. Najmenší nárast vykázali pracovníci v informatike a komunikácii. Naopak, najviac si polepšili zamestnanci vo veľkoobchode, ktorým platy nominálne poskočili o 7,5 percenta.
Dôležitejšie je však to, čo s týmito číslami urobila inflácia. Po odrátaní rastúcich cien sa reálna hodnota výplat zvýšila v deviatich odvetviach. Dá sa povedať, že v tejto štatistike je víťazom veľkoobchod s reálnym rastom o viac ako štyri percentá. Najslabší rast pocítili ľudia, ktorí predávajú a opravujú autá. Jedinou oblasťou, kde platy reálne klesli, konkrétne o pol percenta, boli paradoxne informácie a komunikácia.
Ako to vyzerá v číslach? Vrchol rebríčka asi nikoho neprekvapí, keďže najvyššie zárobky si stále, aj napriek miernemu poklesu, držia ľudia z oblasti informácií a komunikácie. Tí si v júli v priemere prišli na 2 577 eur. Za nimi nasledujú pracovníci vo veľkoobchode, ktorí zarobia v priemere 1 843 eur mesačne. Veľmi podobne, s výplatou tesne nad hranicou 1 800 eur, sú na tom aj zamestnanci v priemyselnej výrobe.
Na chvoste tabuľky sa opäť ocitli pracovníci v gastre. Zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev si v júli zarobili v priemere len 877 eur. Neoslnili ani zárobky v stavebníctve, kde priemerná mzda dosiahla 1 239 eur. O niečo lepšie na tom boli pracovníci v ubytovacích službách s výplatou okolo 1 319 eur.
Keď však štatistici zhodnotili celé sledované obdobie (od januára do júla), potvrdili, že nominálne mzdy rástli všade. Pri pohľade na reálne zárobky očistené o infláciu sa však z vyššej kúpnej sily tešili zamestnanci v ôsmich sférach. Najpomalší reálny rast, ktorý nedosiahol ani jedno percento, zaznamenali zamestnanci v ubytovaní a vo vybraných trhových službách. Najlepšie vyšla doprava a skladovanie, kde si ľudia polepšili o 2,5 percenta.
Smolu mali len dve odvetvia, ktorým inflácia ukrojila z platov viac, než im zamestnávatelia pridali. Reálne mzdy klesli ľuďom, ktorí sa venujú predaju a opravám vozidiel. Najväčší reálny prepad, o vyše tri percentá, evidujú inak vynikajúco platení informatici.
