Slovenské verejné financie sa dostali do bodu, pri ktorom už nastupujú najprísnejšie pravidlá dlhovej brzdy. Štát dlhodobo míňa viac, než dokáže vybrať, zadlženie pokračuje v raste a priestor na ďalšiu krízu sa stenčuje. Vláda preto stojí pred povinnosťou, ktorú sa doteraz snažila obísť iným výkladom zákona, píše verejnoprávna STVR.
Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol na konci roka 2025 podľa predbežných údajov 61,4 % HDP. Medziročne vzrástol o 1,7 percentuálneho bodu a už šiesty rok zostáva v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy.
Situácia je o to vážnejšia, že dlh stále nerastie iba pre mimoriadnu krízu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že bez ďalších opatrení sa môže zvýšiť zo súčasných 61,4 % na približne 74 % HDP v roku 2029.
Vláda má predložiť rozpočet bez deficitu
Práve vysoký dlh spustil jednu z najprísnejších poistiek slovenského ústavného zákona. Po skončení 24-mesačnej výnimky, ktorú má nová vláda po schválení svojho programového vyhlásenia, sa začali naplno uplatňovať sankcie dlhovej brzdy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto tvrdí, že kabinet musí Národnej rade predložiť na roky 2027 až 2029 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Jednoducho povedané, vláda by mala ukázať variant, pri ktorom štát neminie viac, než získa. To však neznamená, že Slovensko musí od budúceho roka zo dňa na deň hospodáriť s nulovým deficitom. Parlament totiž nie je povinný vládny návrh schváliť v rovnakej podobe. Môže opatrenia meniť alebo niektoré odmietnuť a výsledkom môže byť opäť deficitný rozpočet.
Zmyslom povinnosti je podľa rozpočtovej rady prinútiť vládu ukázať, čo by bolo potrebné urobiť na úplné odstránenie rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Poslanci potom môžu rozhodnúť, ktoré opatrenia sú prijateľné, no zároveň musia prihliadať na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Rozpočtová rada hovorí o porušovaní zákona
Problémom nie je iba pripravovaný rozpočet. RRZ upozorňuje, že vláda nepredložila Národnej rade návrh opatrení na zníženie dlhu ani v roku 2025 a zatiaľ ani v roku 2026. Podľa rady tým naďalej porušuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Kabinet mal tiež po skončení výnimky požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Urobil tak až 17. júna 2026, približne sedem mesiacov po vzniku tejto povinnosti a v deň, keď Ústavný súd rozhodol o výklade pravidiel dlhovej brzdy. Vláda zároveň argumentovala možnosťou ďalšej výnimky súvisiacej s výdavkami vyplývajúcimi z plnenia medzinárodných zmlúv. Rozpočtová rada však tvrdí, že podľa doteraz dostupných informácií podmienky na jej využitie neboli preukázané.
Na problémy slovenských verejných financií sme upozorňovali už v auguste. Napriek trom kolám konsolidácie zostáva dlhodobá udržateľnosť v pásme vysokého rizika. RRZ odhaduje deficit v tomto roku približne na 4,4 % HDP a bez nových opatrení očakáva jeho ďalšie zhoršovanie.
