Kybernetickí zločinci čoraz častejšie upúšťajú od zložitých technických útokov a zameriavajú sa na oveľa zraniteľnejší cieľ, pri ktorom majú podstatne väčšie šance na úspech. Správne, je ním samotný človek. Pri manipulácii obetí im navyše aktívne pomáha moderná umelá inteligencia, vďaka čomu je prípadné útoky oveľa ťažšie odhaliť.
Odborníci z technologických a bankových sektorov varujú hlavne pred raketovým nárastom vydierania, falošnými investíciami a dôkladne premyslenými trikmi, pri ktorých ľudia pod tlakom de facto dobrovoľne odovzdávajú svoje úspory podvodníkom. Téme sa venuje spravodajský portál agentúry TASR.
Vydieranie cez internet na vzostupe
Ondrej Kubovič z bezpečnostnej spoločnosti Eset upozorňuje na mimoriadne prudký nárast takzvaného sextortionu. Pri tomto type podvodu útočníci obeti klamú, že majú k dispozícii jej intímne zábery a pod hrozbou, že ich zverejnia, žiadajú výkupné, zvyčajne v kryptomenách. Kryptomeny preto, lebo transakcie vykonané touto metódou nemožno sledovať a vystopovať ku konkrétnej osobe.
Tento druh kriminality stúpol na Slovensku o 36 percent, a to len za posledné obdobie. Ak by tento negatívny trend pokračoval rovnakým tempom, do konca roka by mohol počet útokov vyskočiť až o 170 percent. Experti zároveň zistili, že od roku 2017 pretieklo cez zhruba 1 000 aktívnych bitcoinových peňaženiek napojených na tieto podvody okolo 3,5 milióna eur. Pre podvodníkov teda preukázateľne ide o výnosný biznis.
Falošné faktúry
Dlhodobou a veľmi nebezpečnou hrozbou je klasický phishing, ktorý vo svete tvorí asi tretinu všetkých zachytených útokov. Konkrétne u nás sa drží na úrovni 21 percent.
Odborník v tejto súvislosti spomenul nedávny prípad falošnej faktúry od známej energetickej spoločnosti, ktorú do schránok dostalo približne 1 300 zákazníkov. E-mail vyzeral mimoriadne dôveryhodne, no v priloženom súbore sa ukrýval škodlivý kód.
Podvodníci okrem toho vo veľkom zneužívajú umelú inteligenciu pri investičných podvodoch. Vytvárajú falošné videá známych tvárí, pričom na Slovensku často zneužívajú identitu prezidenta Petra Pellegriniho. Obeť po kliknutí na reklamu presmerujú na profesionálne vyzerajúci web, ktorý sľubuje vysoké zárobky. Samozrejme, ide o klamstvo, ktoré zneužíva apel na autoritu, jednu z najoverenejších metód phishingu.
Z bánk na klientov
Juraj Praženka z VÚB banky potvrdzuje, že útočníci sa už nemusia dostávať do zložitých technických zabezpečení internetového bankovníctva. Namiesto toho zmanipulujú klienta tak šikovne, že svoje peniaze pošle na podvodný účet úplne sám, teda dobrovoľne.
Banky dokážu vďaka pokročilým technológiám zastaviť približne 70 percent takýchto podvodov, zatiaľ čo pri problémoch s platobnými kartami je úspešnosť až 80 percent. Najviac ohrozenou skupinou pri týchto manipuláciách sú ľudia vo veku od 45 do 70 rokov.
Banky sa často stretávajú s falošnými policajtmi či bankármi, no vyskytuje sa aj nová metóda takzvaného NFC tunelovania. Pri nej podvodník prinúti klienta nainštalovať si škodlivú aplikáciu a priložiť kartu k mobilu, čím získa prístup k výberom z bankomatu.
AI mení trh práce
Okrem podvodov sa odborníci na nedávnej konferencii Americkej obchodnej komory venovali aj vplyvu umelej inteligencie na bežné pracovné prostredie.
Alena Kanabová zo spoločnosti Accenture a Sandra Balažíková z ING Hubs sa zhodujú, že nové technológie síce zvyšujú produktivitu, no nemusia nutne viesť k hromadnému prepúšťaniu.
Firmy vďaka nim dokážu robiť veci, ktoré by inak neboli možné. Ak niekomu umelá inteligencia vezme pôvodnú prácu, často sa presunie na inú pozíciu s väčšou pridanou hodnotou. Zamestnávatelia by preto mali ľuďom aktívne pomáhať a ukazovať im, ako môžu nové nástroje využiť v praxi, nie ich automaticky vymieňať za kód, keďže ten, hoci spravil obrovský pokrok, má stále ďaleko od dokonalosti.
Zaujímavou výzvou v ére moderných technológií a predovšetkým umelej inteligencie je budúcnosť juniorských pozícií. Zatiaľ čo AI dokáže bez problémov prebrať základné úlohy, firmy si musia nájsť spôsob, ako vychovať budúcich skúsených expertov a IT architektov.
Mária Bieliková, riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, upozorňuje na jedno dôležité riziko. Mladí programátori si podľa nej bez klasického ručného písania kódu nevybudujú potrebnú intuíciu, ktorá je kľúčová pri hľadaní chýb v systéme. Ľudia by preto mali k novým technológiám pristupovať s vedomím, že ak nejakú činnosť v plnej miere zveria do rúk strojov, časom ju sami zabudnú robiť.
O tom, ako umelá inteligencia postupne mení trh práce, ako aj odvetviam, ktoré sú touto technológiou najviac ohrozené, sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
