Umelá inteligencia (AI) preniká do čoraz hlbšie aj do života firiem. Problémom je, že organizácie za týmto vývojom citeľne zaostávajú. Mnohé podniky nasadzujú moderné technológie rýchlejšie, než stíhajú definovať bezpečnostné pravidlá, interné mechanizmy kontroly a priamu zodpovednosť za výsledné kroky algoritmov.
Vyplýva to z nového prieskumu poradenskej spoločnosti Grant Thornton, ktorý mapoval postoje 950 vrcholových manažérov v Spojených štátoch. Takmer polovica lídrov priznáva, že práve nedostatky v riadení sú hlavnou príčinou, prečo im investície do umelej inteligencie neprinášajú očakávané výsledky. Na výsledky prieskumu upozornil spravodajský portál agentúry TASR.
Podnikatelia sa tak ocitli v celkom paradoxnej situácii. Technológiu síce vo veľkom nakupujú a nasadzujú, no netušia, ako ju zmysluplne uchopiť. Až tri zo štyroch firiem zahrnutých v prieskume už odklepli investície do implementácie AI systémov. Zároveň však takmer polovica z nich, presne 48 percent, funguje bez jasne nastavených očakávaní a pravidiel zodpovednosti zo strany svojich predstavenstiev.
Situácia je potom ešte horšia, keď sa na vec pozrieme z úrovne bežného chodu firiem. Iba 22 percent prevádzkových manažérov uvádza, že ich podnik má plne vypracovanú a aj riadne zavedenú stratégiu pre umelú inteligenciu. Až celá polovica respondentov pritom pripúšťa, že formálne pravidlá a ucelenú koncepciu riadenia musia nevyhnutne doplniť, prípadne zlepšiť v priebehu nasledujúceho pol roka.
Brzdí to ekonomický zisk
Na riziká spojené s “AI ošiaľom” upozorňuje aj partner a audítor spoločnosti Grant Thornton Filip Tichý. Ochota firiem investovať do nových technológií je podľa neho síce pozitívnym signálom modernizácie, no samotný proces zavádzania je v mnohých prípadoch skôr živelným pokusom.
Podnikom často chýba ucelená koncepcia, funkčný kontrolný mechanizmus aj jasne stanovené metriky, podľa ktorých by dokázali v číslach vyhodnotiť reálny výkon systémov a presnú návratnosť vložených peňazí. Samotné spustenie moderného softvéru tak ešte zďaleka neznamená, že podnik dokáže naplno využiť jeho skutočný ekonomický potenciál.
Rozdiely medzi firmami s premysleným prístupom a tými, ktoré len experimentujú, sú pritom obrovské. Prieskum ukázal, že spoločnosti, ktoré dokázali umelú inteligenciu plne a systematicky integrovať do všetkých svojich procesov, hlásia v 58 percentách prípadov reálny rast tržieb, ktorý je priamo spojený s týmito technológiami.
Na druhej strane brehu stoja podniky, ktoré uviazli vo fáze pilotného testovania a bezhlavého skúšania jednotlivých nástrojov. V tejto skupine pocítilo pozitívny vplyv na tržby iba 15 percent firiem. To celkom jasne dokazuje, že bez dôkladného systémového začlenenia do biznis modelu má technológia len minimálnu pridanú hodnotu. Stáva sa z nej skôr priveľmi drahá hračka.
Podceňujú prípravu zamestnancov
Veľkým problémom moderných firiem je aj nejednotný pohľad na pripravenosť vlastných ľudí. Prieskum odhalil obrovské názorové rozdiely priamo v najvyššom vedení podnikov. Kým technickí riaditelia vidia situáciu veľmi optimisticky, pričom schopnosť zamestnancov pracovať s novými nástrojmi hodnotia až päťnásobne lepšie, prevádzkoví manažéri, ktorí naozaj vidia, ako prebieha každodenné fungovanie, sú skôr skeptickejší.
Tento rozpor sa prejavuje aj v prerozdeľovaní rozpočtov. Až 34 percent finančných manažérov upozorňuje, že vzdelávanie a systematické školenie pracovníkov patrí k oblastiam, do ktorých firmy z hľadiska technológií investujú zúfalo málo peňazí.
Manažéri sa zhodujú na tom, že najväčšiu podporu, zrozumiteľné školenia a pomoc pri adaptácii na nové pracovné postupy aktuálne potrebujú hlavne zamestnanci v prvej línii a pracovníci na úrovni stredného manažmentu. Na tých totiž váha transformácie dopadá najviac.
Bezpečnostné riziká
Celková zraniteľnosť firiem navyše prudko rastie s tým, ako napredujú autonómne systémy, respektíve agentické modely AI.
Tieto programy už nie sú len pasívni asistenti pri písaní textov. Dokážu samostatne vykonávať aj zložitejšie akcie a postupy. Takmer tri štvrtiny opýtaných firiem potvrdili, že autonómnym agentom už povolili aspoň určitú formu prístupu k interným firemným dátam alebo kľúčovým procesom, a to či už v rámci testovania, rozširovania systémov alebo priamej ostrej prevádzky.
Alarmujúci je hlavne fakt, že zhruba päť percent spoločností necháva autonómnych agentov robiť dôležité rozhodnutia so značným strategickým dopadom. AI tieto rozhodnutia pritom robí úplne samostatne, bez akejkoľvek spätnej kontroly zo strany človeka.
Iba jedna pätina všetkých oslovených spoločností má vypracovaný a otestovaný krízový scenár, ktorý presne definuje postup v momente, keď systém zlyhá, urobí chybu alebo spôsobí škodu.
