Svetoví tech giganti, ako sú Amazon, Meta či Microsoft vo veľkom investujú do umelej inteligencie, pričom zároveň opakovane oznamujú osekávanie pracovných miest. Medzi zamestnancami preto panuje čoraz väčšia neistota, ktoré kariérne dráhy môžu v blízkej dobe zaniknúť, prípadne prejsť do rúk technológií.
Odpoveď, teda aspoň tú možnú, prináša rozsiahla štúdia výskumníkov priamo z Microsoftu, ktorá podrobne zmapovala vplyv generatívnej umelej inteligencie na jednotlivé profesie. Upozornil na ňu magazín Fortune.
Kancelárska práca aj vzdelanie
Analýza ukazuje, že najvyššiu mieru prekrytia s možnosťami modernej AI majú prekladatelia a tlmočníci, historici, spisovatelia či autori textov. Pri týchto pozíciách sa bežné pracovné úlohy takmer dokonale zhodujú s tým, čo už dnes dokážu vyspelé jazykové modely.
Tvrdej konkurencii zo strany technológií budú čeliť aj zástupcovia zákazníckych služieb a predajcovia, čo sú milióny pracovných miest.
Všeobecne platí, že najviac ohrozené sú odvetvia, ktoré sa zameriavajú na prácu s informáciami a vedomosťami. Ide predovšetkým o počítačové vedy, matematiku, administratívu v kanceláriách a obchodné profesie, kde je gro práce postavené na vyhľadávaní a vysvetľovaní informácií.
Firmy pritom už teraz zmrazujú tisíce nových pozícií s predpokladom, že ich do pár rokov prevezmú inteligentné systémy. Napríklad britskí absolventi podľa portálu Indeed zažívajú najhoršiu situáciu na trhu práce od roku 2018. Zamestnávatelia tlmia nábor, keďže AI im prinesie uspokojivé výsledky pri nižších nákladoch. Z hľadiska biznisu to jednoducho dáva zmysel.
A žiaľ, vyzerá to tak, že pred vlnou zmien vás nezachráni ani vysokoškolský titul, ktorý bol dlhé roky vnímaný ako VIP lístok k stabilnej kariére. Výskumníci analyzovali 200-tisíc reálnych konverzácií s modelom Copilot. Výkon AI potom porovnali s dátami o povolaniach. Zistili, že generatívna inteligencia má vyššie uplatnenie pri pozíciách, ktoré vyžadujú bakalársky titul, než pri profesiách s nižšími vzdelanostnými nárokmi. O svoju prácu sa boja aj politológovia, novinári či manažérski analytici.
Ktoré povolania sú “safe”?
Na druhej strane spektra zostávajú profesie, na ktoré je (a zrejme aj dlho bude) AI jednoducho prikrátka. Ide predovšetkým o fyzickú prácu, napríklad obsluhu zariadení v teréne. Do prvej desiatky najmenej zasiahnutých pozícií patria bagristi, obsluha mostov a plavebných komôr, operátori čističiek vôd, zlievači foriem a jadier či mechanici železničných tratí. Vydýchnuť si môžu aj operátori baranidiel, brúsiči podláh, sanitári, kormidelníci motorových člnov a obsluha lesnej techniky.
Obrovský nárast dopytu zažíva najmä zdravotnícky a opatrovateľský sektor. Americký úrad práce predpokladá, že domáca zdravotná a osobná starostlivosť v nasledujúcej dekáde vôbec najviac nových pracovných miest.
Zaujímavosťou je, že mnoho mladých ľudí (generácia Z), ktorí sú si vedomí aktuálneho stavu pracovných miest v tech sektore, začali hľadať útočisko v zdanlivo stabilnejšom školstve. V Británii aj v USA sa vzdelávanie stalo jedným z najrýchlejšie rastúcich cieľov čerstvých absolventov.
Ani tento sektor však nie je v bezpečí. V rebríčku silne zasiahnutých pozícií sa nečakane objavili lektori hospodárenia v poľnohospodárstve a domácnostiach, ako aj vysokoškolskí učitelia ekonómie, obchodu a knihovedy. Hoci masové rozšírenie digitálnych učiteľov v triedach zatiaľ nehrozí, technológie časom prekopú aj túto sféru.
40 najviac ohrozených miest
Zoznam štyridsiatich najviac zasiahnutých profesií tvorí široká paleta hlavne kancelárskych a komunikačných špecializácií.
Popri už spomínaných prekladateľoch, autoroch, historikoch a zákazníckej podpore sa na ňom ocitli programátori CNC strojov, telefonisti, predajcovia cestovných lístkov, rozhlasoví hlásatelia a dídžeji, maklérski úradníci, telemarketingoví pracovníci, recepční a hoteloví concierge, spravodajskí analytici a novinári, matematici, technickí textári, korektori, hostesky a uvádzači, redaktori, PR špecialisti, promotéri produktov, predajcovia inzercie, úradníci pre zakladanie účtov, štatistickí asistenti, pracovníci autopožičovní, dátoví vedci, osobní finanční poradcovia, archivári, weboví vývojári, geografi, modelky, analytici trhu a dispečeri tiesňových liniek.
Poprední technologickí lídri však upozorňujú, že panika nie je na mieste. Šéf Nvidie Jensen Huang zdôraznil, že AI ovplyvní každú jednu prácu, no človeka nenahradí samotný algoritmus. Nahradí ho skôr iný človek, ktorý sa s ním naučí efektívne pracovať.
Kiran Tomlinson, senior výskumník Microsoftu, rovnako pripomína, že vysoké skóre v štúdii neznamená, že dané povolanie zanikne. Umelá inteligencia výborne zvláda výskum, písanie textov a komunikáciu, no zatiaľ neexistuje zamestnanie, v ktorom by dokázala človeka nahradiť úplne.
