Európska únia oficiálne zasahuje do trhu s digitálnym kryptomenami. A dokonca sa dá povedať, že po novom je tento proces dovŕšený. Jednotný legislatívny rámec Európskej únie pre kryptoaktíva, ktorý po skončení všetkých prechodných období platí v plnom rozsahu, priniesol vyššie nároky na poskytovateľov služieb aj lepšiu ochranu spotrebiteľov. Národná banka Slovenska (NBS) však dôrazne upozorňuje, že ani prísna regulácia nedokáže vymazať vysokú volatilitu, investičné riziko či aktivitu podvodníkov. Na jej výstrahy upozornil spravodajský portál agentúry TASR.
Len inštitúcie pod dohľadom
Legislatívne základy nového systému položilo európske nariadenie MiCA, ktoré nadobudlo účinnosť koncom decembra 2024, pričom na Slovensku sa začalo uplatňovať v decembri 2025. Všetky vyhradené prechodné obdobia v rámci celej Európskej únie sa definitívne skončili v júni tohto roka.
Trh s kryptomenami sa tým zásadne zmenil. Služby spojené s týmito aktívami už nemôže ponúkať ľubovoľná firma. Po novom táto možnosť zostala výhradne v rukách subjektov, ktoré získali špeciálnu licenciu, prípadne tradičných finančných inštitúcií s riadnou notifikáciou. Získať potrebné povolenie pritom nebolo len formalitou.
Žiadatelia toho museli preukázať naozaj veľa, konkrétne:
- prehľadnú a transparentnú majetkovú štruktúru,
- odbornú spôsobilosť svojho vedenia,
- dostatočnú kapitálovú vybavenosť,
- vysokú úroveň bezpečnosti svojich IT systémov,
- prísne nastavené mechanizmy proti praniu špinavých peňazí.
Tech firmy sa tak oficiálne zmenili na finančné subjekty pod riadnym dohľadom. Na pôde Európskej únie získalo toto oprávnenie celkovo 312 subjektov. Šesť z nich má svoje sídlo na Slovensku, čo krajinu na základe rovnako náročného schvaľovacieho procesu zaraďuje niekde do stredu rebríčka členských štátov.
Pozor na ľahkovážnosť
Kontrola však napriek prísnejším pravidlám nie je stopercentná. Treba myslieť na to, že digitálne aktíva sú stále spojené s rizikom, ktoré rozhodne nie je nízke. Ukazovatele Národnej banky Slovenska, ktoré vychádzajú z komplexných dát, odhaľujú, že viac ako tretina (vyše 33 percent) investorov už v minulosti prišla o časť svojich prostriedkov v dôsledku bezpečnostného incidentu. Skúsenosť s priamym podvodom zasa potvrdila takmer pätina (20 percent) investorov.
Centrálna banka preto odporúča každému, kto má záujem o investovanie, aby mol maximálne obozretný. Základom by malo byť overenie licencie poskytovateľa, napríklad v oficiálnych zoznamoch na webe národnej banky, a uvážlivá voľba spôsobu úschovy nadobudnutých kryptoaktív.
Pri rozhodovaní by sa investori rozhodne nemali nechať zlanáriť reklamným kampaniam ani odporúčaniam influencerov na sociálnych sieťach. Influenceri si často nechávajú za takéto promo riadne zaplatiť, pričom je smutnou pravdou, že často nedokážu (alebo nechcú) úplne odhadnúť, či je projekt legitímny z dlhodobého hľadiska. Rovnako by sa mali vyhýbať subjektom, pred ktorých činnosťou úrady oficiálne varovali.
Zlaté pravidlá pre investorov
Centrálna banka ďalej zdôrazňuje, že kryptomeny by nemali byť financované z peňazí určených na bežné životné náklady. A už v žiadnom prípade by sa na ich nákup nemali brať úvery či iné pôžičky.
Každý investor musí počítať s tým, že ceny kryptoaktív neustále prudko kolíšu a v krajnom prípade môže prísť aj o celú vloženú sumu. Základnou zásadou tak zostáva pravidlo neinvestovať viac prostriedkov, než si človek môže dovoliť bez toho, aby ohrozil svoju finančnú situáciu.
Čo ďalšie treba vedieť?
Pri investovaní je kľúčové si uvedomiť, že riziko nie je len o kryptomenách alebo náhlych výkyvoch cien. Týka sa všetkých typov investícií, od akcií cez dlhopisy až po nehnuteľnosti.
Rozumný investor pri skladaní svojho portfólia zvažuje niekoľko základných typov rizík. Tým prvým je trhové riziko, respektíve riziko poklesu cien. Ceny investícií sa menia na základe ponuky a dopytu, ekonomických správ či nálady na trhu. Hodnota vášho portfólia môže klesnúť aj vtedy, keď je samotná firma či aktívum v dobrej kondícii. Rozhodne potom netreba zabúdať ani na inflačné riziko. Funguje to jednoducho. Ak vaše investície zarábajú ročne dajme tomu 3 percentá, no inflácia dosahuje 5 percent, vaše peniaze reálne strácajú na hodnote.
Je tu potom aj riziko likvidity, čo predstavuje náročnosť, s akou viete investíciu premeniť späť na hotovosť. Zatiaľ čo akcie na burze predáte za pár sekúnd, predaj nehnuteľnosti alebo podielu v súkromnej firme môže trvať mesiace až roky. A v neposlednom rade netreba zabúdať na kreditné riziko. To sa týka najmä dlhopisov a pôžičiek. Hrozí tu, že emitent dlhopisu (stát alebo firma) nedokáže vyplatiť sľúbený úrok alebo vrátiť istinu.
Ako postupovať na začiatku?
Ak chcete začať investovať bezpečne a udržateľne, najlepšie je postupovať pomaly, logicky, systematicky. Najskôr by ste si mali vytvoriť dostatočnú rezervu, pričom experti všeobecne odporúčajú výšku 3 až 6 mesačných výdavkov. Tieto peniaze držte na ľahko dostupnom sporiacom účte. Slúžia na neočakávané udalosti (strata práce, oprava auta), aby ste v kríze nemuseli predávať svoje investície pod cenu.
Ak máte spotrebné úvery, kreditné karty či drahé pôžičky s vysokým úrokom, prioritou je ich čo najskôr splatiť. Úrok na dlhu býva takmer vždy vyšší ako bezpečne dosiahnuteľný výnos z investícií.
V tomto bode prichádza na rad účel investovania. Chcete investovať krátkodobo, alebo dlhodobo? A krátkodobo, bezpečnou možnosťou sú sporiace účty alebo termínované vklady. Ak dlhodobo, už sa vám zrejme oplatia akciové trhy či indexové fondy.
Pre absolútnych začiatočníkov je najlepším vstupným bodom pasívne investovanie prostredníctvom diverzifikovaných ETF fondov (napríklad fondy, ktoré kopírujú svetový index MSCI World alebo S&P 500). Kúpou jedného ETF fondu získate podiel v stovkách až tisíckach najväčších svetových firiem, čím rozložíte svoje riziko.
