Slovensko vstupuje do posledných týždňov pred vykurovacou sezónou s plynovými zásobníkmi naplnenými iba približne na polovicu. V rámci Európskej únie patríme medzi krajiny s najnižším percentom zásob a oproti minulému roku máme výrazne menej plynu. Odborníci však zároveň upozorňujú, že samotné percento môže pôsobiť horšie, než aká je skutočná situácia. Plynu by sme mali mať na zimu dostatok.
Začiatkom septembra dosahovala naplnenosť slovenských zásobníkov približne 51 percent. Vlani v rovnakom období to bolo viac ako 70 percent. Európsky priemer sa medzitým pohybuje okolo 67 percent, takže Slovensko sa skutočne nachádza v spodnej časti rebríčka.
Na prvý pohľad môže ísť o znepokojivé čísla. Slovensko však patrí medzi krajiny s jednou z najväčších kapacít podzemných zásobníkov v pomere k vlastnej spotrebe. Polovica slovenských zásobníkov preto predstavuje podstatne väčšiu rezervu, než by rovnaké percento znamenalo v niektorých iných štátoch.
Zásobníky sa plnia pomalšie
Nižšia úroveň zásob však nie je iba slovenským problémom. Európa počas tohtoročného leta dopĺňala plyn pomalšie než v predchádzajúcich rokoch. Dôvodom je najmä neobvyklá situácia na trhu, pri ktorej obchodníci nemali takú silnú ekonomickú motiváciu nakupovať plyn počas leta a uskladňovať ho na zimu. Tradične totiž platilo, že letný plyn bol lacnejší než zimný. Obchodník ho preto nakúpil v čase nižších cien, uložil do zásobníka a počas vykurovacej sezóny ho predal drahšie. Tento rozdiel sa však výrazne zmenšil a v niektorých obdobiach bol plyn na okamžité dodanie dokonca drahší než kontrakty na zimu.
Výsledkom je pomalšie plnenie zásobníkov naprieč veľkou časťou Európy. Ako sme upozorňovali už v auguste, situáciu navyše komplikuje geopolitické napätie a drahší skvapalnený zemný plyn.
Slovensko má nezvyčajne veľké zásobníky
Ročná spotreba Slovenska sa pohybuje na úrovni okolo 50 TWh. Už začiatkom augusta bolo v domácich zásobníkoch približne 16,3 TWh, teda množstvo zodpovedajúce približne tretine celoročnej spotreby krajiny. Časť kapacity navyše využívajú zahraniční obchodníci, takže všetok plyn uložený na území Slovenska automaticky nepatrí slovenským dodávateľom. Naopak platí aj to, že domáci dodávatelia môžu časť zásob držať v zahraničí.
Najväčší dodávateľ SPP má plnenie zásobníkov zabezpečené osobitným rozhodnutím štátu. Do začiatku septembra mal mať uskladnených 13 TWh plynu a na začiatku zimnej sezóny má dosiahnuť 17,5 TWh. SPP uvádza, že ide o podstatne väčšiu rezervu, než by potreboval na bežnú prevádzku.
EÚ nedostatok plynu neočakáva
Podobne situáciu hodnotí aj Európska komisia. Po septembrovom rokovaní Koordinačnej skupiny pre plyn uviedla, že napriek nižšej naplnenosti zásobníkov v porovnaní s minulými rokmi momentálne nevidí bezprostredné riziko pre bezpečnosť dodávok. Európa má totiž oproti energetickej kríze z rokov 2021 a 2022 viac možností. Výrazne zvýšila kapacitu na dovoz LNG, získala viac dodávateľov a spotreba plynu sa dostala nižšie než pred krízou. Komisia preto považuje približne 80-percentné naplnenie európskych zásobníkov za dostatočné na zvládnutie zimy.
To však neznamená, že nadchádzajúca vykurovacia sezóna bude bez problémov. Najväčším rizikom zostáva cena. Ak by prišla veľmi studená zima alebo ďalší výpadok významného dodávateľa LNG, Európa by musela chýbajúci plyn nakupovať na svetovom trhu v čase vysokého dopytu.
