Najväčšia európska ekonomika oznámila Organizácii Spojených národov (OSN) ambiciózny plán. Nemecko sa rozhodlo, že do roku 2045 skončí s využívaním uhlia, ropy a zemného plynu. Tento krok chce postaviť ako medzinárodný vzor pre ostatné krajiny.
Nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider tento odvážny plán predstavil v New Yorku počas prebiehajúceho Valného zhromaždenia OSN, informuje The Guardian. Podľa jeho slov odchod od fosílnych palív spája hneď tri dôležité veci naraz, a síce nezávislosť krajiny od zahraničných dodávateľov, cenovo dostupnejšie energie pre bežných ľudí a ochranu klímy.
Vyjadril presvedčenie, že plán Nemecka bude slúžiť ako medzinárodný príklad, ktorý budú nasledovať mnohé ďalšie krajiny. Samotný dokument s podrobnosťami plánu v stredu zverejnila aj nemecká vláda.
Ako veľmi je Nemecko závislé od dovozu
Aby bolo jasné, prečo je táto téma pre Nemecko taká dôležitá, Schneider pripomenul konkrétne čísla. Pred dvomi rokmi tvorili fosílne palivá až 65 percent celkovej spotreby energie v krajine. Ešte výraznejšie je to však vidieť pri jednotlivých komoditách. Dovozom Nemecko v tom istom roku pokrylo až 98 percent svojej spotreby ropy a 95 percent spotreby zemného plynu. Krajina je teda pri týchto dvoch surovinách takmer úplne odkázaná na zahraničie.
Samozrejme, takto obrovský dovoz mal aj mastnú cenovku. Podľa ministra stál Nemecko v roku 2024 celkovo 76 miliárd eur, pričom náklady odtedy ešte narástli v dôsledku krízy spôsobenej vojnou v Iráne.
Prielivy, ktoré rozhodujú o cenách
Schneider povedal, že nie je dobrý stav, ak o tom, či si ľudia môžu dovoliť každodenné dochádzanie do práce, rozhoduje to, čo sa práve deje v Hormuzskom prielive. Ide o kľúčovú vodnú trasu, cez ktorú prechádza veľká časť svetových dodávok ropy. Pochopiteľne, akékoľvek napätie v tejto oblasti sa okamžite prejaví na cenách energie po celom svete, Nemecko nevynímajúc.
Minister z tohto dôvodu vyhlásil, že krajina musí prekonať svoju závislosť od fosílnych palív. A je presvedčený o tom, že sa to aj naozaj podarí. Podľa jeho slov ide o zvládnuteľný, hoci náročný cieľ.
Schneider zároveň poukázal na to, že Nemecko už teraz ide tým správnym smerom. Podiel obnoviteľných zdrojov energie v krajine rýchlo rastie. Rovnako naberá na obrátkach aj rozmach elektromobility. Zaujímavým signálom je aj to, že v roku 2025 sa v Nemecku prvýkrát v histórii predalo viac tepelných čerpadiel než klasických plynových vykurovacích systémov. Tento posun v preferenciách spotrebiteľov vraj naznačuje, že odklon od fosílnych palív už prebieha, teda nie je len na papieri ako nejaký plán do budúcna.
Dohoda z Dubaja čaká na konkrétne kroky
Samotná myšlienka postupného odklonu od ropy, uhlia a plynu pritom nie je úplne nová. Svetové spoločenstvo sa na tomto princípe zhodlo už na klimatickej konferencii v Dubaji v roku 2023. Táto dohoda však doteraz bola skôr všeobecným záväzkom, nakoľko podrobnosti o tom, kedy presne a akým konkrétnym spôsobom by sa mal odklon uskutočniť, neboli detailne rozpracované.
Nemecký plán s konkrétnym termínom tak je jeden z prvých pokusov veľkej ekonomiky preklopiť túto dohodu do reálneho záväzku.
Čo príde potom
Nemecko sa nespolieha na jednu jedinú náhradu za fosílne palivá, ale kombinuje viacero zdrojov naraz. Okrem toho mení samotný spôsob, akým doma spotrebúva energiu.
Krajina má v pláne hlavne navýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny. Minulý rok pokrývali obnoviteľné zdroje asi 55 percent spotreby, cieľom je zvýšiť tento podiel na minimálne 80 percent do roku 2030. Krajina chce k tomu postaviť ďalších 2 000 veterných turbín a naplánovala dosiahnuť kapacitu 215 GW v solárnej energii. Súčasne chce znížiť potrebu klasických elektrární tým, že posilní využívanie batériových úložísk.
Popri elektrine je kľúčovým pilierom elektrifikácia dopravy, vykurovania domácností a priemyselných procesov. Namiesto spaľovacích motorov majú štafetu prevziať elektromobily, namiesto plynových kotlov tepelné čerpadlá. Presne to spomína aj samotný plán, keďže predpokladá, že tepelné čerpadlá sa stanú v nadchádzajúcich rokoch hlavným vykurovacím systémom v krajine.
Nemecko zároveň potvrdilo, že ukončí výrobu elektriny z uhlia najneskôr do roku 2038, hoci je tu stále možnosť posunúť tento termín na skorší dátum, presnejšie na rok 2035. Nové plynové elektrárne, ktoré dostanú štátnu podporu, musia byť od začiatku pripravené na prevádzku na vodík, pričom do roku 2045 majú fungovať výhradne na klimaticky neutrálne palivá. Medzi tie patria najmä biopalivá a zelený vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov.
Ako sa to odrazí na účtoch
Tu už musíme byť trochu realistickejší. Prechod na zelenú energiu doteraz domácnosti v Nemecku skôr zaťažoval, než odľahčoval. Podľa aktuálnych údajov z nemeckého cenového porovnávača Stromauskunft.de platí bežná nemecká domácnosť za elektrinu približne 40,4 centa za kWh, čo je viac než ponuka pre nových klientov na úrovni 28,2 centa.
Priemerná domácnosť so spotrebou 3 500 kWh ročne tak na elektrine zaplatí sumu, ktorá v prepočte vychádza na stovky eur ročne.
Nemecká vláda predkladá opačný argument. Tvrdí, že práve závislosť od dovážanej ropy a plynu je to, čo domácnosti najviac zraňuje, keďže ceny týchto komodít sa dokážu prudko vychýliť pri každej geopolitickej kríze, ako to ukázala aj situácia okolo Hormuzského prielivu.
Cieľom prechodu na domáce obnoviteľné zdroje je preto z dlhodobého pohľadu skôr stabilizovať a znížiť náklady na energiu, aj keď krátkodobo si samotná transformácia, teda výstavba novej infraštruktúry, veterných turbín, solárnych panelov a batériových úložísk, vyžiada značné investície.
