Až 250-tisíc slovenských domácností nemá v zime dosť peňazí na to, aby mohli normálne kúriť a zároveň sa poriadne najesť či zaplatiť lekára. Podľa najnovšej štúdie Slovenskej akadémie vied, na ktorú upozornila STVR, sú títo ľudia energetickou chudobou ohrození dlhodobo, avšak na rozdiel od okolitých krajín sa situácia u nás nezlepšuje. Pomoc od štátu sa k nim navyše dostáva len v malej miere, keďže tí najchudobnejší míňajú energií najmenej.
Energetická chudoba znamená, že sa človek musí rozhodovať, či si doma zakúri, alebo si kúpi potraviny, prípadne či zaplatí školné alebo zdravotnú starostlivosť. Štúdia Prognostického ústavu SAV s názvom Energetická chudoba 2026 hovorí o 12 percentách domácností, čo v prepočte vychádza na približne 250-tisíc. No pozor, je to počet domácností, nie počet ľudí. Tých bude oveľa viac, keďže na jednu domácnosť spravidla pripadá viac ako jeden človek.
Zostáva im menej ako 443 eur
Za energeticky chudobnú sa konkrétne považuje domácnosť, ktorej po zaplatení všetkých účtov za energie zostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Pre jedného dospelého je životné minimum od júla 295,22 eura, takže hranica vychádza približne na 443 eur. Toto je suma, z ktorej by dotyčná osoba mala zaplatiť jedlo, lieky, oblečenie, cestovanie aj všetko ostatné, čo bežne potrebuje. Podiel takýchto domácností sa za posledné roky výrazne menil. V roku 2021 bol 8 percent, počas energetickej krízy v roku 2023 vyskočil až na 18 percent a v roku 2024 klesol na súčasných 12 percent. Stále je však vyšší ako pred krízou. Štúdia pritom ráta aj so skrytou energetickou chudobou, keď ľudia s nízkym príjmom radšej menej kúria a žijú v chlade len preto, aby čo najviac ušetrili.
Šetria všade, kde to ide
Podľa Dušany Dokupilovej, autorky štúdie, si takéto domácnosti väčšinou nevyberajú len jedno, ale uberú z kúrenia aj z jedla. Doma majú chladnejšie a zároveň jedia lacnejšie a menej kvalitné potraviny. Logicky, najhoršie sú na tom rodiny s deťmi, a to bez ohľadu na to, či ide o úplnú rodinu, alebo rodinu s jedným rodičom. Ohrozené sú aj viacgeneračné domácnosti a domácnosti, v ktorých zarába len jeden človek. Štúdia ukazuje, že veľké a viacgeneračné domácnosti tvoria 26,3 percenta energeticky chudobných domácností, no žije v nich až 35,1 percenta všetkých ľudí, ktorých sa problém týka. Približne polovica týchto domácností býva na vidieku, väčšinou v starších rodinných domoch, ktoré ešte neprešli rekonštrukciou.
Spomedzi všetkých slovenských domácností si doma nezvláda dostatočne zakúriť až 8 percent, no medzi domácnosťami pod hranicou príjmovej chudoby je to až 27 percent. V susedných krajinách sú na tom ľudia s nízkym príjmom lepšie. V Maďarsku ide o 16,8 percenta, v Česku o 12,8 percenta, v Rakúsku o 9 percent a v Poľsku len o 7,3 percenta. Chudobná domácnosť na Slovensku tak má takmer 4-krát vyššie riziko, že bude žiť v chlade, ako porovnateľná domácnosť v Poľsku.
Najviac ohrozené okresy boli v roku 2024 na juhu a východe Slovenska. Ani výhľad do budúcna pritom nie je zrovna ružový. Podľa prognózy, ktorá vychádza z demografických odhadov Infostatu, by mala energetická chudoba do roku 2040 stúpnuť vo všetkých krajoch. A žiaľ, nejde len o kúrenie v zime, ale aj chladenie v lete. Konkrétne to bol v lete minulého roku problém pre až polovicu opýtaných domácností, o čom sme vás informovali v samostatnom článku.
Energopomoc nestačí
Štátna pomoc, respektíve energopomoc, pritom týmto ľuďom nepomáha dostatočne. Dokupilová vysvetľuje, že chudobné domácnosti spotrebujú veľmi málo energie, keďže svoju spotrebu stlačili na úplné minimum. Z pomoci tak dostanú len veľmi malý príspevok. Problém je teda v tom, ako energopomoc v podstate funguje. Domácnosť nedostane peniaze na účet, ale platí nižšiu cenu za každú spotrebovanú kilowatthodinu. Tento rok je to pri elektrine 72,70 eura za megawatthodinu namiesto 103,94 eura, teda o 31,24 eura menej bez DPH. Napríklad domácnosť, ktorá ročne minie 2 400 kilowatthodín elektriny, ušetrí približne 92 eur za rok. Ak však niekto šetrí a minie len polovicu, teda 1 200 kilowatthodín, ušetrí asi 46 eur. Kto spotrebuje viac, napríklad preto, že má veľký dom, dostane od štátu viac.
Mnohým domácnostiam, ktoré sú energetickou chudobou ohrozené najviac, dokonca energopomoc nepomôže vôbec. Kto kúri drevom alebo uhlím, zvýhodnenú cenu na kúrenie nedostane, keďže energošeky sú určené len pre domácnosti napojené na centrálne zásobovanie teplom. Pritom práve na vidieku, kde žije zhruba polovica energeticky chudobných, sa takto kúri pomerne často. Navyše, výdavky na energie mnohým stále rastú. Často bývajú v starých budovách, ktoré by potrebovali obnovu, takže veľká časť tepla im uniká cez steny, okná či strechu.
Vláda schválila, kto je zraniteľný odberateľ
Vláda minulú stredu (28. októbra) schválila nariadenie, ktoré určuje, kto je zraniteľným odberateľom elektriny a plynu. Práve tento status je podmienkou na to, aby mohol štát odberateľovi znížiť cenu energií. Podľa STVR má nariadenie zrýchliť poskytovanie energopomoci. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že vďaka nemu môže vláda okruh zraniteľných odberateľov v prípade krízy rýchlo rozšíriť na zasadnutí, teda nemusí čakať na parlament.
Nariadenie sa pritom týka aj iných odberateľov ako domácností. Zraniteľnými sú napríklad zariadenia sociálnych služieb, bytové domy so sociálnymi nájomnými bytmi obcí a krajov alebo menší odberatelia mimo domácností, ktorí ročne spotrebujú najviac 30-tisíc kilowatthodín elektriny alebo 100-tisíc kilowatthodín plynu. Od januára na zoznam pribudnú aj vlastníci bytov v bytových domoch, a to pri elektrine na spoločné priestory.
Samotná energopomoc bude aj budúci rok adresná, no dostane ju menej domácností. Podľa Sakovej to bude 86 percent namiesto súčasných približne 90 percent, a to najmä preto, že sa do príjmu domácnosti začnú rátať aj dividendy. Na pomoc je v štátnom rozpočte na rok 2027 vyčlenených 250 miliónov eur, kým tento rok to bolo 385 miliónov eur. Konečná podoba pravidiel zatiaľ nie je známa.
Jeden rezort zatepľuje, druhý dotuje ceny
Podľa odborníkov je problém aj v tom, že energetickú chudobu nemá na starosti nikto konkrétny. Jakub Vojt z platformy Budovy pre budúcnosť upozorňuje, že za energetickú efektívnosť budov ani za energetickú chudobu dnes nezodpovedá jeden rezort, a preto sa veci riešia nesystematicky. Ak jedno ministerstvo motivuje ľudí, aby si dom obnovili, a druhé im zároveň plošne znižuje ceny energií, klesá chuť pustiť sa do obnovy. Kto má lacné energie, ten totiž necíti, koľko ho stojí neutesnený dom, takže problém sa ešte prehlbuje. Zároveň ale nemožno povedať, že by po obnove nebol žiadny dopyt. Celkom jasne to ukázala tohtoročná výzva Obnov dom mini+, ktorá je určená práve pre domácnosti s nižším príjmom. Majitelia rodinných domov mohli získať až 11-tisíc eur napríklad na zateplenie, výmenu okien alebo tepelné čerpadlo. Kapacita 5 000 žiadostí sa zaplnila približne za 45 minút, hoci záujem prejavilo okolo 17-tisíc domácností. Ďalšie kolo, ktoré malo začať v septembri, sa posunulo na január 2027.
