Rok 2026 bude jedným zo štyroch najteplejších v histórii meraní, v Tichom oceáne sa zároveň rozbieha jeden z najsilnejších El Niňo, aké kedy ľudstvo zaznamenalo. Svetová meteorologická organizácia varuje (WMO), že jeho najväčší vplyv na teplotu ešte len príde a že extrémne počasie potrvá hlboko do roka 2027. Slovensko pritom už toto leto zažilo nový teplotný rekord, konkrétne 42,2 stupňa.
Svetová meteorologická organizácia v pondelok zverejnila predbežnú správu o stave globálnej klímy v roku 2026. Načasovala ju na prvý deň klimatickej konferencie OSN COP31, ktorá sa začala v tureckej Antalyi. Správa zahŕňa údaje do konca septembra, konečnú verziu za celý rok vydá WMO v marci 2027.
Štyri najteplejšie roky po sebe
Priemerná teplota na Zemi bola od januára do septembra 2026 o 1,47 stupňa Celzia vyššia ako v rokoch 1850 až 1900, teda pred nástupom priemyselnej revolúcie. Je to približne toľko ako v roku 2025, keď bol rozdiel 1,43 stupňa, a v roku 2023 s 1,46 stupňa. Absolutným rekordérom bol rok 2024 s 1,55 stupňa. Roky 2023 až 2026 tak budú štyrmi najteplejšími v histórii meraní. Zrejme ale pri tomto čísle veľmi dlho nezostaneme. Celoročný priemer bude podľa WMO pravdepodobne vyšší ako ten za prvých deväť mesiacov, pretože El Niño zvyčajne pridá globálnej teplote 0,1 až 0,2 stupňa.
Číslo 1,47 stupňa je blízko hranice 1,5 stupňa, ktorú si krajiny stanovili v Parížskej dohode. Jeden teplý rok však ešte neznamená, že svet prekročil túto hranicu. Dohoda totiž počíta s dlhodobým priemerom za približne 20 rokov, nie s teplotou v jednotlivých rokoch. Ak sa však podobne teplé roky budú opakovať, priemer sa k hranici bude rýchlo približovať.
Čo je El Niño
El Niño je prirodzený jav, pri ktorom sa voda v strednej a východnej časti Tichého oceánu pri rovníku ohreje viac ako zvyčajne. Opakuje sa nepravidelne, zhruba každé dva až sedem rokov, a mení počasie na veľkej časti sveta. Teplý oceán odovzdáva teplo do ovzdušia, takže v rokoch s El Niňom bývajú globálne teploty o niečo vyššie. WMO zdôrazňuje, že El Niño nespôsobuje zmena klímy. Odohráva sa však vo svete, ktorý je už teraz teplejší, a preto sú jeho prejavy silnejšie. Tohtoročný El Niño je pritom mimoriadne silný. Voda v sledovanej oblasti Tichého oceánu bola koncom októbra o 2,5 stupňa teplejšia ako zvyčajne. Americký úrad NOAA, ktorý sleduje trojmesačný priemer, nameral od augusta do októbra odchýlku 1,97 stupňa. To je len o málo menej ako pri El Niňe z roku 1997, keď bola odchýlka v rovnakom období 2,07 stupňa. Rekord drží El Niño z prelomu rokov 1982 a 1983 s hodnotou 2,4 stupňa.
Podľa WMO bude tohtoročný jav do decembra pravdepodobne najsilnejším v histórii meraní. Klimatológ Zeke Hausfather dokonca odhaduje, že podľa letokruhov stromov a koralov môže ísť o najsilnejší El Niño za posledných tisíc rokov. Pravdepodobnosť, že vydrží aspoň do februára 2027, odhadujú svetové predpovedné centrá takmer na sto percent.
To najhoršie príde budúci rok
El Niño zvyčajne vrcholí v období od novembra do februára. Najväčší vplyv na globálnu teplotu však má až v roku, ktorý nasleduje po jeho vzniku. Oceán totiž teplo uvoľňuje postupne. Saulo upozornila, že El Niño teraz uvoľňuje teplo z oceánu, ktorý je najteplejší v histórii meraní. Posledný El Niño vznikol v roku 2023, keď bola globálna teplota o 1,46 stupňa nad predindustriálnou úrovňou. Rekord však prišiel až v spomínanom roku 2024 s 1,55 stupňa, teda o takmer desatinu stupňa viac. Ak sa to zopakuje a tohtoročný El Niño bude ešte silnejší, rok 2027 môže prekonať aj rekordný rok 2024.
Správa WMO pritom opisuje aj ďalšie znaky otepľovania. Koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší v minulom roku dosiahla približne 426,8 milióntiny, čo je o 53 percent viac ako v roku 1750. Pri metáne je nárast až 167 percent. Oceány pohlcujú zhruba 90 percent prebytočného tepla, ktoré sa na Zemi hromadí. Ich horná vrstva do hĺbky 2 000 metrov bola v roku 2025 najteplejšia v histórii meraní a tento rok bude už desiatym rekordným rokom za sebou. Hladina morí dosiahla rekordnú úroveň a jej stúpanie sa aj naďalej zrýchľuje. Ľadovce vlani prišli o viac ako 400 miliárd ton ľadu, čo samo osebe zvýšilo hladinu morí približne o milimeter. Ľad ubúdal vo všetkých 19 oblastiach sveta, kde ľadovce sú, a to už štvrtý rok po sebe. Morský ľad okolo Antarktídy mal tento rok tretie najnižšie zimné maximum od roku 1979.
Extrémy si vyžiadali tisíce obetí
Len v Európe si horúčavy, sucho a požiare podľa predbežných údajov vyžiadali viac ako 30-tisíc úmrtí navyše, pričom najmenej osem krajín zaznamenalo nový národný teplotný rekord. V Indii zasiahla aprílová vlna horúčav približne 146,5 milióna ľudí. V Nepále sa koncom augusta zrútil himalájsky ľadovec a následná prívalová povodeň zabila viac ako 1 300 ľudí.
Svetová zdravotnícka organizácia dokonca po prvý raz označila očakávané zdravotné dopady El Niña za zdravotnú núdzu. Generálny tajomník OSN António Guterres pri tejto príležitosti povedal, že svet vstúpil do novej éry klimatických extrémov. Dobrou správou je aspoň to, že pribúda krajín so systémami včasného varovania pred viacerými druhmi hrozieb. Kým v roku 2015 ich bolo 56, v roku 2025 už 136.
Slovensko má za sebou rekordné leto
Horúčavy sa nevyhli ani Slovensku. Uplynulé leto bolo podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) s priemernou teplotou 20,2 stupňa tretím najteplejším od roku 1931 a o 1,8 stupňa teplejším ako normál z rokov 1991 až 2020. Najhorší bol august, ktorý skončil ako druhý najteplejší v histórii meraní. Dňa 6. augusta namerali v Dolných Plachtinciach 42,2 stupňa, rekord sa pritom v tomto roku prepisoval štyrikrát. Koncom júna padol pri 41 stupňoch v Turni nad Bodvou a o deň neskôr pri 41,3 stupňa v Kamenici nad Hronom, ktorá ho 5. augusta posunula na 41,4 stupňa. Dovtedy teplota na Slovensku dosiahla 40 stupňov len v troch dňoch, v rokoch 2007, 2013 a 2022. Toto leto to bolo šesť dní.
Horúčavy sprevádzalo extrémne sucho, keďže úhrn zrážok bol šiesty najnižší od roku 1881, na juhu miestami spadla menej ako polovica bežného množstva. Napríklad v Hurbanove napočítali 56 tropických dní s teplotou aspoň 30 stupňov. V polovici augusta trpelo výrazným až extrémnym suchom približne 90 percent územia, pričom SHMÚ ho hodnotil ako horšie než v roku 2022.
Ako to bude v zime
Priamy vplyv El Niña je najsilnejší v Tichomorí, v Amerike, Ázii a Afrike. V Spojených štátoch sa už prejavuje, napríklad rekordne teplou jeseňou v desiatkach miest a záplavami na juhu. Na počasie v Európe pôsobí El Niño oveľa slabšie a nepriamo. Viac tu rozhoduje prúdenie nad severným Atlantikom. Analytici portálu Severe Weather Europe na základe sezónnych modelov očakávajú, že zima v Európe bude skôr miernejšia a na pevnine aj vlhkejšia ako zvyčajne. Zároveň však varujú, že signál je pre Európu oveľa menej istý ako pre Severnú Ameriku, a že žiadny minulý El Niño nie je presnou obdobou toho tohtoročného. Niektoré modely naznačujú aj narušenie polárneho víru, konkrétne v januári.
