Na adresnú energopomoc bude mať v roku 2027 nárok približne 86 percent domácností, kým tento rok ju dostáva zhruba 90 percent. Výdavky štátu na ňu by preto mali klesnúť zo súčasných 430 miliónov eur na 340 miliónov. Ministerka hospodárstva Denisa Saková to vysvetľuje zmenami v pravidlách, najmä tým, že sa do príjmu domácnosti započítajú aj dividendy.
Saková a opozičný poslanec Marián Viskupič sa o energopomoci sporili v nedeľnej diskusnej relácii V politike na televízii TA3. Okrem nej hovorili aj o cene elektriny od Slovenských elektrární, o novej jadrovej elektrárni a o tom, či Audi presunie výrobu luxusných modelov z Bratislavy do Spojených štátov.
Nárok bude mať menej ľudí
Pokles z 90 na 86 percent domácností ministerka pripisuje zmenám v legislatíve. Do príjmu domácnosti sa po novom započítajú aj dividendy, takže niektoré domácnosti sa dostanú nad hranicu, do ktorej im pomoc patrí. Zmeniť sa má aj to, na koľko odberných miest môže jeden majiteľ pomoc dostať. Dnes ju totiž môže mať aj na chatu, garáž či iný objekt, ktorý mu patrí. Práve to by sa malo po novom obmedziť. Dividendy pritom nie sú úplne nová téma. Vláda ich do výpočtu takzvanej bonity domácnosti doplnila už v decembri 2025. Dovtedy sa to nedalo, pretože štátne registre nevedeli priradiť vyplatenú dividendu konkrétnemu človeku. Umožnila to až novela zákona o DPH, ktorú parlament schválil 9. decembra 2025.
Nárok sa počíta tak, že štát sčíta príjmy všetkých ľudí, ktorí žijú na jednom odbernom mieste. Prvý člen domácnosti sa ráta celý, každý ďalší dospelý s koeficientom 0,7 a dieťa do 14 rokov s koeficientom 0,5. Výsledná hodnota nesmela tento rok presiahnuť 1 930 eur mesačne. Všetko prebieha automaticky na základe údajov zo štátnych registrov, takže domácnosti o pomoc nemusia žiadať.
Saková pripomenula, že ľudia vnímajú energopomoc hlavne cez energošeky. Tie však dostávajú len domácnosti, ktoré kúria cez centrálne vykurovanie, a aj to iba vtedy, ak im stúpla cena tepla. Všetci ostatní, ktorí bývajú v domoch a centrálne vykurovanie nemajú, dostávajú pomoc priamo vo faktúre. Pomoc spočíva v tom, že im nestúpli ceny elektriny ani plynu. Domácnosti s nárokom na energopomoc platia tento rok za silovú elektrinu 72,70 eura za megawatthodinu, kým tie bez nároku 103,94 eura. Rozdiel je 31,24 eura za megawatthodinu, k čomu sa ešte pripočíta DPH. Domácnosť, ktorá spotrebuje ročne 2 400 kilowatthodín elektriny, tak vďaka energopomoci ušetrí približne 92 eur ročne.
Čísla sa nezhodujú s rozpočtom
Podľa ministerky klesne suma potrebná na energopomoc zo súčasných 430 miliónov eur na predpokladaných 340 miliónov, teda o 90 miliónov eur. Štátny rozpočet na rok 2027, ktorý parlament schválil 14. októbra, však na energopomoc počíta len s 250 miliónmi eur. Na tento rok bolo v rozpočte vyčlenených 385 miliónov. Ako chce ministerstvo rozdiel medzi odhadom a rozpočtom pokryť, zatiaľ nevysvetlilo. Podrobnosti na budúci rok navyše ešte nie sú definitívne. Vláda už síce schválila nariadenie, podľa ktorého sú zraniteľnými odberateľmi elektriny a plynu všetky domácnosti, no hranicu príjmu ani presné ceny na rok 2027 zatiaľ nezverejnila. Premiér Robert Fico pritom sľúbil, že ceny elektriny, tepla a plynu pre domácnosti budúci rok nestúpnu.
Marián Viskupič zo SaS v diskusii odkázal na staršie vyjadrenie premiéra a povedal, že podľa neho má Fico pravdu v tom, že adresná energopomoc sa nevydarila. Fico totiž v minulosti povedal, že je za adresnosť, ale len vtedy, ak bude pripravená lepšie ako tentoraz. Podľa Viskupiča si energopomoc vyžiadala zbytočné náklady na nové pracovné miesta úradníkov, ktorí ju spravujú. Kritizoval aj to, že nepomáha domácnostiam, ktoré kúria drevom alebo uhlím.
Podobne to vidí aj jeho stranícky kolega Karol Galek. Podľa neho budú pomoc opäť dostávať aj ľudia, ktorí si vykurujú vlastné bazény, kým tí, čo kúria drevom a sú naozaj energeticky chudobní, ju nedostanú. Saková na to reagovala tým, že plošnú pomoc pre všetkých štát dávať nemôže, pretože by mu to Európska komisia nedovolila.
Spory o memorande so Slovenskými elektrárňami
Viskupič potom kritizoval aj to, že Slovenské elektrárne majú budúci rok dodávať domácnostiam silovú elektrinu za 79 eur za megawatthodinu, hoci pri podpise memoranda za predchádzajúcej vlády to bolo 61 eur. Saková mu pripomenula, že memorandum s postupným zdražovaním podpísala práve predchádzajúca vláda, pričom o cene na budúci rok sa so Slovenskými elektrárňami ešte rokuje.
Memorandum bolo uzavreté na jar 2023 a pôvodne platilo len na roky 2023 a 2024. Neskôr ho predĺžili až do roku 2027, pričom cena v ňom rastie každý rok. Na rok 2024 bola 61,2 eura za megawatthodinu, na rok 2025 už 66,7 eura, na tento rok 72,7 eura a na budúci rok 79,3 eura. Ak by sa cena nezmenila, domácnosť so spotrebou 2 400 kilowatthodín by za silovú elektrinu zaplatila oproti tomuto roku zhruba o 19 eur viac ročne vrátane DPH.
Reč bola aj o zásobách plynu. Podľa Sakovej má Slovensko pred zimou uskladnený plyn približne na 42 percent spotreby, čím patrí medzi päť najlepších krajín EÚ. Viskupič namietal, že regulačný úrad výrazne zvýšil poplatky za uskladnenie, a preto plyn do zásobníkov okrem Slovenského plynárenského priemyslu takmer nikto neukladal. Saková však aj na toto mala argument. Povedala, že slabší záujem spočíva v tom, že plyn bol jednoducho počas leta drahší.
Nová jadrová elektráreň
Politici sa zhodli aspoň na tom, že Slovensko potrebuje nový jadrový zdroj. Rozchádzali sa však v tom, ako ho štát pripravuje. Saková zopakovala, že zmluva o výstavbe samotnej elektrárne zatiaľ podpísaná nie je a koalícia sa dohodla, že prípravu prevezme úrad vlády. Doteraz podpísaná zmluva medzi spoločnosťou JESS a americkým Westinghousom sa týka len predbežných inžinierskych prác, ktoré majú posúdiť, či je reaktor vhodný pre slovenskú sústavu. Konečnú cenu ani spôsob financovania ministerka neprezradila. Viskupič kritizoval práve to, že verejnosť nemá dostatok informácií. Náklady odhaduje na 10 až 15 miliárd eur.
Firma JESS, ktorá novú elektráreň pripravuje, má byť po novom úplne v rukách štátu. Doteraz z nej štátny JAVYS vlastnil 51 percent a český ČEZ 49 percent, pričom svoj podiel predáva Slovensku za 189 miliónov eur. Nový blok by mal mať výkon približne 1 200 megawattov a podľa premiéra by mohol začať vyrábať elektrinu v rokoch 2040 až 2041.
Audi preč z Bratislavy
Napokon sa politici nezhodli ani na tému značky Audi. Podľa The Guardian chce automobilka presunúť výrobu veľkých SUV Audi Q7, Q8 a nového Q9 z Bratislavy do novej továrne v americkom štáte Georgia, ktorá ešte len vznikne. Saková tvrdí, že definitívne rozhodnuté ešte nepadlo, pričom vláda robí maximum pre to, aby bratislavský závod získal nové modely, napríklad elektrické Audi. Viskupič je naopak presvedčený, že podnikateľské prostredie a vysoké dane a odvody zhoršujú pozíciu výrobcov na Slovensku natoľko, že nepomôžu ani prípadné daňové úľavy.
