Predstavte si krajinu, v ktorej môže cena elektriny klesnúť tak nízko, že výrobcovia musia v určitých hodinách za jej odber dokonca platiť. Namiesto toho, aby takáto energia zostala nevyužitá, tam vznikajú nové spôsoby, ako ju premeniť na ekonomickú výhodu. Presne to sa deje vo Fínsku, ktoré láka technologických gigantov, buduje obrovské zásobníky tepla a investuje do modernizácie energetiky. Na sociálnych sieťach sa preto začalo šíriť porovnanie so Slovenskom. A hoci niektoré tvrdenia zjednodušuje, jeho základná myšlienka stojí za pozornosť.
Podľa fínskeho energetického združenia Finnish Energy pochádzalo v roku 2025 až 96 percent domácej výroby elektriny zo zdrojov bez fosílnych palív. Jadrové elektrárne zabezpečili približne 40 percent výroby, veterné takmer 28 percent a vodné elektrárne ďalších 16 percent. Fínsko si tým vybudovalo jednu z najčistejších energetík v Európe.
Elektrina je niekedy taká lacná, že cena klesne pod nulu
Fínsko v posledných rokoch výrazne rozšírilo veterné elektrárne. Keď silno fúka a spotreba je nízka, na veľkoobchodnom trhu vznikajú situácie, keď cena elektriny dosahuje nulu alebo záporné hodnoty. Fínsko však aj napriek tomu bolo v roku 2025 čistým dovozcom elektriny, keď zo zahraničia priviezlo približne o 5,6 TWh viac elektriny, než vyviezlo. Problémom sú najmä obdobia bez vetra, keď ceny prudko rastú. Práve preto krajina investuje do technológií, ktoré dokážu spotrebu prispôsobovať aktuálnej výrobe.
Fínska energetická spoločnosť Helen už v roku 2025 spustila elektrické kotly s výkonom 100 MW. V Helsinkách pripravuje ďalšie zariadenie s výkonom 200 MW a zásobníkmi schopnými uskladniť 1 000 MWh tepla. Keď je elektrina lacná, môže sa premeniť na teplo, ktoré sa využije neskôr na vykurovanie domácností.
Ešte zaujímavejšie sú investície technologických spoločností. Google v septembri oznámil, že počas rokov 2027 a 2028 plánuje vo Fínsku investovať 13 miliárd eur do dátových centier, energetiky a súvisiacej infraštruktúry. Jeho existujúce centrum v Hamine využíva na chladenie morskú vodu a odpadové teplo poskytuje miestnej komunite. Podobný projekt pripravuje Microsoft v spolupráci s energetickou spoločnosťou Fortum. Odpadové teplo z dátových centier má pomáhať vykurovať domácnosti v okolí Espoo. Fínsko zároveň rozširuje batériové úložiská, ktorých pripojený výkon už začiatkom roka 2026 presiahol 1 000 MW.
Ani tento model však nie je bez problémov. Dátové centrá spotrebúvajú obrovské množstvá energie a potrebujú kvalitnú elektrickú sieť. Fínsky prevádzkovateľ Fingrid už upozornil, že v niektorých oblastiach sa kapacita pripojenia nových projektov vyčerpáva.
Slovensko má výhodu, ktorú nedokáže naplno využiť
Slovensko pritom nezačína od nuly. Vďaka jadrovým elektrárňam vyrábame väčšinu elektriny bez priamych emisií CO₂. Podľa Európskej komisie však zaostávame v rozvoji obnoviteľných zdrojov, pričom problémy spôsobujú aj povoľovacie procesy či pripájanie nových projektov do siete. Rozdiel medzi krajinami je veľmi dobre viditeľný aj na samotných cenách. Podľa údajov Eurostatu platili stredne veľké podniky v prvom polroku 2026 vo Fínsku približne 9 centov za kWh, na Slovensku viac než 19 centov.
Elektrina tak nemusí byť iba nákladom. Môže byť aj dôvodom, pre ktorý veľká technologická spoločnosť investuje práve v danej krajine. A Slovensku by to nepochybne pomohlo.
