Najväčšia prečerpávacia vodná elektráreň na Slovensku prejde obnovou za viac ako 200 miliónov eur. Slovenské elektrárne zmodernizujú dve zo šiestich turbín a k elektrárni postavia batériové úložisko, ktoré bude najväčšie na Slovensku. Technológie dodajú nemecká firma Voith Hydro a americká GE Vernova, pričom Európska únia prispeje na modernizáciu sumou až 62,6 milióna eur. Hotovo má byť v roku 2031.
Pre Slovenské elektrárne je to jeden z najväčších projektov vôbec. Ich generálny riaditeľ Branislav Strýček ho považuje za najväčší projekt, ktorý firma v rámci svojho rozvoja chystá na najbližších päť rokov, píše STVR. Elektráreň Čierny Váh pod Nízkymi Tatrami pritom vôbec nie je nová, funguje od roku 1982, teda už viac ako 40 rokov.
Ako funguje prečerpávacia vodná elektráreň
Prečerpávacia elektráreň funguje podobne ako obrovská nabíjateľná batéria. Má dve nádrže, jednu vysoko na kopci a druhú dole v údolí. Keď je elektriny v sieti dostatok a je lacná, elektráreň ňou poháňa čerpadlá a vodu prečerpáva do hornej nádrže. Keď naopak elektrina chýba, vodu z hornej nádrže púšťa cez turbíny a vyrába elektrinu. Konkrétne Čierny Váh má výkon 735 megawattov a ročne vyrobí približne 200 gigawatthodín elektriny. Jeho veľkou výhodou je rýchlosť, keďže z nuly na plný výkon sa dostane zhruba za 70 sekúnd. Práve preto je tak veľmi dôležitý pre stabilitu celej elektrizačnej sústavy.
Horná nádrž leží v nadmorskej výške 1 160 metrov a nemá vlastný prirodzený prítok, takže všetka voda v nej je prečerpaná zdola. Elektráreň preto nevyrába elektrinu z rieky ako bežná vodná elektráreň, ale hlavne pomáha udržiavať sieť v rovnováhe. Slovenské elektrárne majú aj ďalšie tri prečerpávacie elektrárne, a to Liptovskú Maru s výkonom 98 megawattov, Ružín so 60 megawattmi a Dobšinú s 24 megawattmi. Čierny Váh je teda približne 4-krát výkonnejší ako všetky tri dokopy. Spolu majú tieto štyri elektrárne čerpací výkon približne 917 megawattov.
Turbíny s meniteľnými otáčkami
Prvou časťou projektu je modernizácia dvoch zo šiestich turbín. Dostanú nové motorgenerátory, ktoré budú fungovať oboma smermi, teda pri čerpaní aj pri výrobe elektriny. Najväčšou zmenou však bude to, že tieto turbíny budú mať meniteľné otáčky. Dnes sa točia stále rovnakou rýchlosťou, takže pri čerpaní odoberajú zo siete vždy rovnaký výkon. Po modernizácii ho budú vedieť plynulo meniť a pružnejšie reagovať na to, čo sieť v danom okamihu potrebuje. Umožní to frekvenčný menič, ktorý bude vedieť rýchlejšie a efektívnejšie reagovať a dodávať do siete potrebný výkon navyše. Podľa Strýčka pôjde o najväčší frekvenčný menič v Európe. Denník Pravda dokonca uvádza, že bude najväčším zariadením svojho druhu pri prečerpávacej elektrárni na svete.
Zlepší sa potom aj účinnosť, keďže dnes sa pri prečerpaní a spätnej výrobe vráti do siete 73 percent elektriny, zatiaľ čo po modernizácii by to malo byť 76,6 percenta, spolu s batériou až 77 percent. Elektráreň zároveň bude schopná poskytovať všetky druhy podporných služieb, ktoré prevádzkovateľ siete potrebuje na udržanie stabilnej frekvencie. Pomôže aj pri obnove sústavy po veľkom výpadku.
Batéria na štyri hodiny
Druhou časťou projektu je batériové úložisko, ktoré bude ukladať prebytočnú elektrinu a využije ju vtedy, keď jej bude nedostatok. Batéria bude mať výkon až 120 megawattov a kapacitu 480 megawatthodín, takže pri plnom výkone vydrží dodávať elektrinu približne štyri hodiny. To je viac ako 3-násobok výkonu doteraz najväčšieho úložiska Slovenských elektrární v Novákoch, ktoré má 36 megawattov. Pre lepšiu predstavu, ak domácnosť spotrebuje ročne približne 2 400 kilowatthodín elektriny, teda zhruba 6,6 kilowatthodiny denne, jedno plné nabitie batérie by pokrylo dennú spotrebu približne 73-tisíc takých domácností. Projekt nesie názov SE Integrátor, keďže elektráreň a batéria majú fungovať ako jeden zdroj.
Pokiaľ ide o dodávateľov, tých určil medzinárodný tender. Nemecká firma Voith Hydro so sídlom v Heidenheime patrí medzi najväčších dodávateľov technológií pre vodné elektrárne. Americká GE Vernova vznikla v roku 2024 oddelením energetickej divízie od koncernu General Electric. Samotná modernizácia elektrárne má stáť 125 miliónov eur a zhruba 80 percent z tejto sumy pokrývajú tri zmluvy na technológie, ktoré firmy podpísali koncom októbra. Spolu s batériou tak projekt presiahne 200 miliónov eur.
Časť nákladov však pokryje Európska únia. Z nástroja na prepájanie Európy (CEF) dostanú Slovenské elektrárne na stavebné práce najviac 62,6 milióna eur, čo je 34,3 percenta oprávnených nákladov na modernizáciu. Na prípravné štúdie získali ďalšie približne 2,1 milióna eur. Únia projekt zaradila medzi projekty spoločného záujmu, teda medzi stavby, ktoré sú dôležité pre energetiku celej EÚ. Tieto peniaze boli schválené už vo februári, pričom Čierny Váh bol jedným zo 14 cezhraničných energetických projektov, medzi ktoré EÚ vtedy rozdelila spolu 650 miliónov eur. Prečerpávacie elektrárne pritom v Únii zabezpečujú viac ako 90 percent veľkokapacitného ukladania elektriny.
Sieť potrebuje úložiská
Elektrina zo slnka a vetra má veľkú slabinu v tom, že sa nevyrába vtedy, keď ju ľudia potrebujú, ale vtedy, keď svieti slnko alebo fúka vietor, teda keď sú podnebné podmienky priaznivé. Logicky, čím viac takých zdrojov v sieti pribúda, tým viac treba zariadení, ktoré prebytky uložia a v správnej chvíli ich vrátia. Na Slovensku sa pritom najviac elektriny vyrába v jadrových elektrárňach, ktoré minulý rok pokryli viac ako 65 percent výroby. Vodné elektrárne vyrobili necelých 11 percent.
Samostatné batérie to však na Slovensku zatiaľ nemajú jednoduché. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS ich neumožnil zapojiť do podporných služieb. Odvolal sa pri tom na štúdiu za zhruba 200-tisíc eur, ktorú však nezverejnil. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) sa preto v máji posťažovala Európskej komisii. Batéria na Čiernom Váhu tento problém nemá, keďže je prepojená s turbínami elektrárne. Obchodný riaditeľ SEPS Marián Širanec na konferencii Energofórum 2026 naznačil, že samostatné úložiská by sa mohli od budúceho roku zapojiť aspoň do zúčtovania odchýlok a nová štúdia má podľa neho priniesť pozitívny výsledok.
Štát napokonuvažuje aj o novej prečerpávacej elektrárni pri Málinci. Tá by stála približne 2,5 miliardy eur, teda viac ako 10-násobok modernizácie Čierneho Váhu. Projekt je však len vo fáze štúdie uskutočniteľnosti a miestni obyvatelia s ním nesúhlasia. Vláda o ňom má rozhodnúť až podľa záverov tejto štúdie.
