Irán prišiel s novým návrhom, ktorý by mohol výrazne zmeniť situáciu na Blízkom východe. Podľa slov iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího chce Teherán do siedmich dní zastaviť všetky nepriateľské akcie, znovu otvoriť Hormuzský prieliv a hneď potom naplno rozbehnúť rozhovory o svojom jadrovom programe. Informáciu prevzala TASR z denníka The New York Times a sprostredkoval ju denník Pravda.
Arákčí predstavil plán na tlačovej konferencii počas Valného zhromaždenia OSN. Podľa jeho slov ide o návrh, ktorý Irán poslal Washingtonu prostredníctvom sprostredkovateľov. Jeho jadrom je jednoduchá logika. Ak Spojené štáty splnia dohodnuté podmienky, na konci siedmeho dňa sa otvorí Hormuzský prieliv a obe strany sa vrátia k rokovaciemu stolu. Irán je pritom pripravený začať tento plán nasledovať okamžite, len čo ho Washington odsúhlasí.
Samotný návrh vychádza z memoranda o porozumení, ktoré USA a Irán uzavreli v júni, no ktoré stroskotalo krátko po podpise. Iránski predstavitelia tvrdia, že nová verzia je v podstate totožná s tou júnovou, len s jedným kľúčovým rozdielom. Má sa realizovať oveľa rýchlejšie. Zatiaľ čo pôvodná dohoda počítala s 60-dňovým časovým rámcom na spustenie rokovaní, teraz by mal celý proces trvať len sedem dní.
Ako by mal vyzerať harmonogram
Počas týchto siedmich dní by sa mali skončiť všetky nepriateľské akcie, vrátane bojov v Libanone. Spojené štáty by na oplátku uvoľnili zmrazené iránske aktíva, ktorých hodnota sa odhaduje na najmenej 12 miliárd dolárov, čo je približne 10,6 miliardy eur. K tomu by pridali zrušenie sankcií na iránsku ropu a koniec námornej blokády krajiny.
Až v posledný, siedmy deň, by nasledoval kľúčový krok, teda otvorenie Hormuzského prielivu. Presne v tom momente by sa podľa Arákčího mali spustiť komplexné rokovania o iránskom jadrovom programe, a to bez ďalšieho odkladu. Arákčí tiež poznamenal, že by bolo lepšie, keby sa dohoda uzavrela ešte pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu USA.
Washington je zdržanlivý
Americký predstaviteľ oboznámený s priebehom rokovaní potvrdil, že administratíva vedie prostredníctvom sprostredkovateľov konštruktívne rozhovory. Zároveň však dal celkom jasne najavo, že Spojené štáty sa s uzavretím akejkoľvek dohody nebudú ponáhľať. Táto opatrnosť naznačuje, že aj keď je návrh na stole, k jeho podpisu môže byť ešte dlhá cesta.
Situáciu komplikuje aj to, že len krátko predtým sa uskutočnilo trojhodinové rokovanie amerických a iránskych predstaviteľov sprostredkované Katarom. Podľa ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia toto stretnutie neprinieslo žiadny prelom, čo potvrdzuje, že protistrany sa stále nedokážu dohodnúť na kompromise.
Ostré slová na pôde OSN
Nový návrh prichádza v čase, keď sa vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom prejavujú aj vo verbálnej rovine, a nie práve prívetivo. Prezidenti Donald Trump a Masúd Pezeškiján totiž na Valnom zhromaždení OSN predniesli prejavy, ktoré si vzájomne nič neodpustili. Trump vyhlásil, že Iránu hrozí „zničenie“, pokiaľ krajina nepristúpi na dohodu, zatiaľ čo Pezeškiján odkázal svetovým lídrom, že Irán sa nenechá zastrašovať.
Trump pri viacerých príležitostiach zopakoval, čo považuje za svoj hlavný cieľ. Irán jednoducho nesmie získať jadrovú zbraň. Ako spôsob, ako to dosiahnuť, spomenul dve cesty, a to diplomatické rokovania alebo ďalšie vojenské údery. Práve v tomto kontexte sa americkí vyjednávači na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN snažia obnoviť diplomatický dialóg s Teheránom o jeho jadrovom programe. Iránsky týždňový plán je pritom jednou z hlavných možností, ako sa dostať zo slepej uličky.
Koreň problému
Základ problému leží v jednej zásadnej nezhode, a to obohacovaní uránu na iránskom území. Washington trvá na tom, že Irán nesmie vôbec obohacovať urán. Teherán to odmieta ako porušenie svojich práv, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a americký postoj považuje za nespravodlivý.
Druhým kameňom úrazu je Hormuzský prieliv. Júnové memorandum obsahovalo veľmi vágne formulácie o tom, kto má nad prielivom kontrolu, a Irán si to vyložil tak, že mu prináleží faktická suverenita nad touto vodnou cestou, vrátane možnosti vyberať poplatky za prevoz lodí. USA a ich regionálni partneri tento výklad odmietajú, čo viedlo aj k tomu, že Irán zaútočil na niekoľko lodí, ktoré nedodržali jeho schválenú trasu.
Odborníci sa zhodujú, že hlavnou príčinou kolapsu júnového memoranda bola jeho zámerná, alebo aspoň nedbanlivá, nejasnosť. Joey Hood, bývalý riaditeľ úradu pre iránske záležitosti na americkom ministerstve zahraničia, to zhrnul tak, že dohoda bola „odsúdená na zánik“, pretože bola veľmi slabo napísaná a dala Iránu priestor interpretovať ju ako uznanie jeho suverenity nad Hormuzom a nad situáciou v Libanone.
Text tiež nešpecifikoval, či sa sľúbené zrušenie sankcií vzťahuje len na americké sankcie, alebo aj na tie, ktoré uložila OSN. Táto dvojznačnosť umožnila obom stranám interpretovať výsledok podľa seba a prezentovať ho ako svoje vlastné víťazstvo. To v praxi znamenalo, že sa medzi Washingtonom a Teheránom nikdy nedosiahla skutočná dôvera. K tomu sa navyše pridalo obnovenie bojov, ktoré podkopalo dôveryhodnosť celého prímeria ešte pred vypršaním 60-dňovej lehoty.
Situáciu skomplikovalo aj to, že v septembri 2025 európske mocnosti, Francúzsko, Nemecko a Británia, spustili mechanizmus takzvaného „snapback“, ktorý automaticky obnovil všetky sankcie OSN voči Iránu za porušovanie pôvodnej jadrovej dohody z roku 2015. Irán túto krok označil za nespravodlivý a nezákonný, čo vzťahy medzi stranami ešte viac vyhrotilo.
Má 7-dňový plán šancu na úspech?
Realisticky povedané, nádeje na rýchly úspech nie sú veľké. Americká administratíva sa k iránskym podmienkam doteraz nevyjadrila a obe krajiny sa stále nedokážu zhodnúť na základných podmienkach. Práve preto americký predstaviteľ, s ktorým hovoril The New York Times, zdôraznil, že Washington sa s uzavretím dohody nebude ponáhľať, aj keď rokovania označil za konštruktívne.
Kľúčový problém je, že sedemdňový plán v podstate kopíruje júnové memorandum, len s kratším termínom. Ak zásadné otázky, ako je kontrola nad Hormuzom alebo rozsah obohacovania uránu, neboli vyriešené počas 60 dní, je veľmi otázne, či sa dajú vyriešiť za sedem. Navyše, prezident Pezeškiján len pred pár dňami vyhlásil, že Irán nedovolí voľnú plavbu Hormuzským prielivom bez svojich podmienok, čo značí, že Teherán nenechá dopustiť na svoju suverenitu.
