Americký prezident Donald Trump v piatok podpísal výkonné nariadenie, ktorým pozastavil rozsiahly balík nových sankcií a ciel proti ruskej ekonomike. Opatrenia mali podľa zákona naskočiť automaticky v nedeľu, teda 30 dní po tom, ako ich sám podpísal. Kongresu oznámil, že krok je v národnom záujme Spojených štátov. Prichádza pritom len týždeň po tom, čo Washington uzavrel s Moskvou dohodu o dodávkach ruskej nafty.
Zákon, ktorý Kongres schválil s podporou oboch strán, mal pomerne priamočiary mechanizmus. Clá a sankcie mali začať platiť automaticky 30 dní po podpise, pokiaľ prezident nerozhodne inak. Trump zákon podpísal v polovici septembra a lehota sa tak pomaly blížila ku koncu. Krátko pred jej uplynutím však predsa len zasiahol a opatrenia pozastavil až do odvolania. Informoval o tom spravodajský portál TASR podľa správ agentúry AP a DPA.
Prezident podpísal zákon 18. septembra, takže nové pravidlá mali začať platiť v nedeľu 18. októbra. Výkonné nariadenie prišlo v piatok 16. októbra, teda len dva dni pred termínom. Trump v ňom napísal, že uplatňovanie sankcií, obmedzení a ciel z tohto zákona ruší a Kongresu predložil osvedčenie, že takáto výnimka je v národnom záujme krajiny. Biely dom však nevysvetlil do detailov, prečo či ako by mal odklad slúžiť americkým záujmom. Zatiaľ nezverejnil žiadny harmonogram obnovenia opatrení.
Zákon nesie meno Lindseyho Grahama
Pozastavený predpis sa oficiálne volá Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026. Jeho pôvodnú verziu presadzoval republikánsky senátor Lindsey Graham, ktorý bol dlhoročným zástancom tvrdšieho postupu voči Moskve. Graham náhle zomrel 12. júla 2026 a jeho smrť dodala návrhu nový impulz. Zákon nakoniec premenovali na jeho pamiatku. Senát ho schválil 7. augusta pomerom hlasov 86 ku 11, Snemovňa reprezentantov sa pridala 16. septembra pomerom 262 ku 159. Cieľom bolo zvýšiť tlak na Rusko pre jeho vojnu proti Ukrajine, a to výrazne. Zákon umožňoval zaviesť clo až 500 percent na tovar z Ruska, ktoré by sa pripočítalo k existujúcim clám.
Ešte citlivejšia však bola druhá časť, ktorá cielila na zahraničných odberateľov ruských surovín. Krajiny, ktoré by po 18. októbri vedome nakupovali ruskú ropu či plyn a zároveň patrili medzi päť najväčších dovozcov za posledných 12 mesiacov, mohli dostať clo až 100 percent na všetok svoj vývoz do USA. Podobne mohlo byť postihnutých päť krajín, ktoré najviac pomáhajú Moskve obchádzať sankcie. Zákon sám nemenuje žiadny štát, no medzi veľkých odberateľov ruskej ropy dlhodobo patria najmä India a Čína.
Okrem ciel predpis obsahoval aj tvrdé finančné opatrenia. Zasiahnuť mal ruskú centrálnu banku a štátne banky ako Sberbank, VTB či Gazprombank, ale aj zahraničné banky, ktoré by s nimi robili významné obchody. Pre prezidenta však ponechal zadné dvierka. Paragraf 115 mu dovoľuje sankcie aj clá pozastaviť, ak písomne potvrdí, že je to v národnom záujme USA, a Kongresu vysvetlí dôvody. Práve túto možnosť Trump teraz využil.
Dôležité je však aj to, čo sa nemení. Piatkové nariadenie sa netýka ruských sankcií zavedených skoršími výkonnými nariadeniami. Tie teda zostávajú v platnosti. Patria sem napríklad sankcie proti ropným gigantom Rosnefť a Lukoil, ktoré Trumpova administratíva vyhlásila vlani v októbri.
Protihodnotou je ruská nafta
Pozastavenie sankcií úzko súvisí s dohodou, ktorú Trump oznámil pár dní dozadu. Napriek platným sankciám sa dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na nákupe ruskej nafty. Podľa jeho slov Rusko okamžite sprístupní viac ako 300 000 ton nafty pre americký aj svetový trh. Tieto dodávky by neboli možné práve bez pozastavenia sankcií. Trump túto dohodu ohlásil 9. októbra po telefonáte s Putinom a pridal aj ďalšie čísla. V novembri má Rusko dodať ďalších 500 000 ton a hneď potom milión ton. Podľa agentúry AP by neskôr mohli nasledovať ešte 3 milióny ton. Ministerstvo financií zároveň oznámilo, že jeho úrad na kontrolu zahraničných aktív (OFAC) okamžite vydáva dočasnú všeobecnú licenciu. Putinov osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev napísal, že energetická a ekonomická spolupráca Ruska a USA bude pokračovať a prospeje svetovým trhom.
300 000 ton nafty je zhruba 2,2 milióna barelov, pričom jeden barel je okolo 159 litrov. Spojené štáty pritom spotrebujú približne 3,5 milióna barelov ropnej nafty a vykurovacích olejov denne. Prvá dodávka by teda pokryla americkú spotrebu na menej než jeden deň. Väčší význam môže mať pre svetový trh ako celok, ktorý podľa analýzy, ktorú cituje Axios, prišiel od jari až o 6 až 8 miliónov barelov dennej rafinérskej kapacity, teda až o desatinu celosvetovej výroby. Ruské rafinérie pritom podľa analýzy Federálneho rezervného systému v Dallase v lete prišli až o 60 percent dostupnej kapacity, hlavne v dôsledku ukrajinských útokov.
Palivá sú drahé, voľby klopú na dvere
Podľa DPA je však za touto novou dohodou najmä domáca politika. Trump dúfa, že pomôže znížiť prudko rastúce ceny pohonných látok pred novembrovými voľbami do Kongresu, ktoré sa budú konať približne o dva týždne. Benzín aj nafta v posledných mesiacoch výrazne zdraželi, a to v dôsledku vojny v Iráne. Galón nafty stál v USA tesne pred vypuknutím vojny s Iránom 3,81 dolára (3,39 eura). Začiatkom októbra to už bolo 6,19 dolára (5,50 eura), čo je nárast o viac než 60 percent. Prepočítané na liter ide o skok z približne 0,89 eura na 1,45 eura. Prieskum AP-NORC z 1. októbra navyše ukázal, že Američania nesúhlasia s tým, ako Trump zvláda vojnu s Iránom, a vyššie ceny mu dávajú za vinu. Republikáni sa pritom vo voľbách snažia udržať kontrolu nad oboma komorami Kongresu.
Celkom pikantným doplnkom je, že sankcie sa stali témou aj v samotnej kampani. Grahamovo kreslo v Senáte prevzala jeho sestra Darline Grahamová, ktorá teraz o mandát bojuje vo voľbách. V debate s demokratickou kandidátkou Annie Andrewsovou povedala, že bola veľmi hrdá, keď pomáhala zákon presadiť.
Kyjev tvrdí, že ho USA zradili
Prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom tohto týždňa naznačil, že dohodou s Putinom ho USA v podstate zradili. Dodal, že ho bolí, keď si americký prezident vyberie inú stranu ako tú ukrajinskú, a že Trumpovi poradcovia mýlia. Trump pritom ešte pri ohlásení naftovej dohody vyhlásil, že Ukrajina by mala mať nového lídra. Jeho tím zároveň pohrozil, že Kyjevu preruší dodávky spravodajských informácií a zbraní, ak neprestane útočiť na ruské rafinérie. Ukrajinský prezident už predtým varoval, že akékoľvek zmierňovanie sankcií bez jasnej a trvalej dohody o deeskalácii je prejavom slabosti. Dary Putinovi vraj mier neprinesú. Zároveň zdôraznil, že útoky na ruské rafinérie mali svoj účinok.
Výnimka platí dovtedy, kým prezident alebo poverení úradníci nerozhodnú o ďalšom postupe. Sankcie a clá tak formálne zostávajú v zákone a Trump ich môže kedykoľvek oživiť. Ich úplné zrušenie by bolo podstatne zložitejšie, nakoľko zákon ho viaže na mierovú dohodu, ktorú prijme Ukrajina, a dáva Kongresu možnosť zrušenie zablokovať. Zákon platí päť rokov od podpisu a predlžuje aj americké sankcie voči Iránu do roku 2031.
