Donald Trump prekvapil svojím vystúpením na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, keď oznámil, že americká vláda odteraz bude namiesto pojmu umelá inteligencia používať výraz „superinteligencia“. Nešlo však len o kozmetickú zmenu názvu. Spolu s ňou prišiel aj odkaz, že Washington túto technológiu nechce regulovať, a to ani doma, ani na medzinárodnej úrovni.
Trump počas prejavu delegátom povedal, že americké dokumenty, a dúfa, že aj dokumenty celého svetа, prejdú na to, čo označil za „oveľa presnejší pojem“. Argumentoval tým, že kvôli slovu „umelá“ celá technológia znela falošne či neopravdivo. Zároveň túto oblasť opísal ako súťaž medzi krajinami. Vyhlásil totiž, že „kto vyhrá superinteligenciu, vyhrá všetko“. Tiež tvrdil, že Spojené štáty majú v tomto preteku výrazný náskok pred Čínou. Téme sa venuje portál The Next Web.
Zaujímavé je, že samotný pojem superinteligencia nie je v odbornom svete neutrálny výraz. Vo výskume umelej inteligencie sa ním bežne označuje hypotetický systém, ktorý by prevýšil ľudské schopnosti v úplne všetkých oblastiach. Nejde teda o chatboty alebo generátory obrázkov, s ktorými sa dnes bežne stretávame.
Zároveň ide o obľúbený pojem samotného technologického priemyslu. Mark Zuckerberg okolo neho tento leto postavil esej o „osobnej superinteligencii“. Rovnaký termín na popis smerovania svojej technológie používa aj OpenAI.
Rozpory priamo vo Washingtone
Novinár Lance Ulanoff z portálu TechRadar pritom poukázal na to, že slovo „umelá“ nikdy nebolo urážkou. Jednoducho len opisovalo niečo vyrobené, podobne ako je vyrobené umelé sladidlo. Naopak slovo „super“ podľa neho nárokuje schopnosti, ktoré súčasné systémy ešte nepreukázali.
Prekrytie pojmov je témou aj v samotnom americkom Kongrese. Senátor Bernie Sanders a poslanec Greg Casar totiž tento mesiac predstavili návrh zákona s názvom Ban Artificial Superintelligence Act. Ten by zakázal presne ten typ systému, ktorému Trump práve dal oficiálny názov pre celú umelú inteligenciu.
Podporovať, nie regulovať
Zatiaľ čo titulky zaplnilo hlavne premenovanie, dôležité je aj to, čo prišlo potom. Trump povedal, že Spojené štáty budú túto technológiu podporovať, a nie ju „krotiť“ alebo obmedzovať. Túto formuláciu potvrdila aj televízia CNBC.
Svoj postoj spojil aj s odmietnutím akéhokoľvek medzinárodného dohľadu nad umelou inteligenciou. Podľa jeho slov Spojené štáty neakceptujú žiadny globálny mechanizmus, ktorý by mal kontrolovať túto technológiu.
Háčik je v tom, že ide o stanovisko, ktoré stavia Washington do priameho rozporu s vlastnou prácou OSN. Nezávislý medzinárodný vedecký panel pre umelú inteligenciu totiž len v júli zverejnil predbežnú správu a v tom istom mesiaci sa v Ženeve konal aj prvý globálny dialóg OSN o riadení umelej inteligencie.
Doma sa Trumpova administratíva už celý rok snaží zabrániť jednotlivým štátom USA, aby si vytvárali vlastné pravidlá pre umelú inteligenciu. Federálny dohľad, ktorý ponúka ako alternatívu, má skôr dobrovoľný charakter. Ako príklad možno použiť nariadenie o 90-dňovom predbežnom zverejňovaní informácií, ktoré Biely dom pripravoval už v máji.
Taktiež stojí za zmienku, že Trumpov prejav prišiel len pár dní po tom, čo Geoffrey Hinton, jeden z priekopníkov výskumu umelej inteligencie, na uzavretom brífingu odkázal senátorom, že Kongres má na zásah „možno rok, ale nie oveľa viac než rok“. Svoje odôvodnenie oprel o fakt, že umelá inteligencia už dnes navrhuje lepšiu umelú inteligenciu, čím neustále urýchľuje vývoj.
Toto varovanie si však Kongres veľmi neberie k srdcu. Tri návrhy zákonov o umelej inteligencii v Senáte, medzi nimi aj Sandersov návrh na zákaz a opatrenie senátora Johna Kennedyho o núdzovom vypínacom mechanizme, stále nemajú stanovený termín hlasovania.
Trump podľa vyjadrenia TechRadaru počas prejavu pripustil, že technológia si vyžaduje istú mieru opatrnosti. Žiadny zo zdrojov, ktoré redakcia analyzovala, však nezaznamenal, že by navrhol konkrétny spôsob, ako túto opatrnosť zabezpečiť. Jediným konkrétnym krokom, s ktorým prišiel, je tak napokon predsa len nový názov.
