Cena zemného plynu na amsterdamskej burze TTF v piatok vystúpila na 91 eur za megawatthodinu. Je to najvyššia vykázaná hodnota od konca roka 2022 a takmer trojnásobok ceny spred roka. Môže za to výpadok dodávok skvapalneného plynu z Perzského zálivu a obavy z ďalšej eskalácie okolo vojny v Iráne. Európske zásobníky sú navyše naplnené najmenej za posledných 17 rokov. No pre domácnosti na Slovensku je aj dobrá správa.
Termínované kontrakty na plyn na burze TTF v Amsterdame v piatok opäť zdraželi a dostali sa na nové niekoľkoročné maximum, konkrétne 91 eur za megawatthodinu, informuje spravodajský portál agentúry TASR. Burza TTF slúži ako hlavné meradlo cien plynu v Európe. Cena tu za tento týždeň stúpla o štyri percentá a rastie už štvrtý týždeň za sebou. Počas dňa pokračovala vyššie. Podľa Trading Economics sa popoludní obchodovala za vyše 93 eur za megawatthodinu.
To je obrovský rozdiel oproti minulému roku. Plyn o viac ako 190 percent drahší ako pred rokom, keď stál zhruba 32 eur za megawatthodinu. Od rekordu z marca 2022, keď cena po ruskom útoku na Ukrajinu vystúpila až na 345 eur, je však dnešná úroveň stále ďaleko. Platí však, že taký drahý plyn ako dnes, Európa naposledy videla približne štyri roky dozadu.
Katar dodáva len zlomok plynu
Hlavnou príčinou je výpadok dodávok skvapalneného plynu, teda LNG, z Blízkeho východu. Dodávky z regiónu sú asi o 80 percent nižšie ako pred rokom. Najviac to súvisí s Katarom, jedným z najväčších vývozcov LNG na svete. Štátna firma QatarEnergy v marci vyhlásila pre svoje dodávky takzvanú vyššiu moc. Znamená to, že nemôže plniť zmluvy a za nedodaný plyn neručí. Odvtedy ruší naplánované dodávky zhruba raz za mesiac. Problémom je Hormuzský prieliv, cez ktorý pred vojnou s Iránom prechádzala asi pätina svetového obchodu s LNG. Za prvých šesť mesiacov vojny vyviezol Katar len 18 nákladov LNG. V rovnakom období minulého roka ich bolo 509. Katar navyše prevádzkuje svoj hlavný závod Ras Laffan len s obmedzeným výkonom, pretože ho v marci poškodili. Oprava dvoch výrobných jednotiek pritom môže trvať tri až päť rokov.
A žiaľ, koniec výpadku zatiaľ nie je na dohľad. Koncom septembra Katar predĺžil vyššiu moc o ďalší mesiac. Odberateľom v Pakistane a Bangladéši oznámil, že zrušené dodávky potrvajú až do novembra. Napríklad taliansky Edison čaká, že plyn z Kataru nedostane až do začiatku decembra.
Hrozí ďalší útok na Irán
Cenu tento týždeň zdvihli aj správy, že sa Spojené štáty pripravujú na možný nový útok proti Iránu. Dôjsť by vraj k nemu mohlo po amerických voľbách do Kongresu, ktoré sa konajú začiatkom novembra. V týchto voľbách, ktoré sa nazývajú midterm, Američania volia všetkých členov Snemovne reprezentantov a zhruba tretinu Senátu. Pochopiteľne, ďalší útok by zvýšil riziko, že sa dodávky z Perzského zálivu prerušia na dlhší čas.
Na nedostatok plynu samozrejme dopláca aj Európa či Ázia. Obe sú najväčšími dovozcami plynu, a keď na trhu chýba LNG, súperia o každý náklad. Ceny LNG preto v Európe aj v Ázii vyskočili na úroveň, akú sme nevideli od konca roka 2022. Najviac to doliehajú na chudobnejšie krajiny, ako sú Pakistan, Bangladéš či India, ktoré sa s bohatšími odberateľmi nedokážu cenou porovnávať.
Zásobníky sú naplnené menej než zvyčajne
Aby toho nebolo málo, Európa vstupuje do zimy so slabšími zásobami ako zvyčajne. Ku štvrtku 22. októbra boli zásobníky plynu v Európe naplnené na 74,62 percenta. To je najnižšia úroveň v tomto ročnom období od roku 2009, odkedy sa údaje zbierajú. Pred rokom, k 1. októbru 2025, boli zásobníky v EÚ plné na 83 percent. Ak by sa dodávky ešte viac obmedzili alebo by prišla tuhá zima, Európa by sa mohla dostať do problémov.
Čo sa týka jednotlivých štátov, začiatkom októbra mali podľa údajov Gas Infrastructure Europe zásobníky takmer plné v Poľsku a v Portugalsku. Česko a Maďarsko boli tesne nad 76 percentami. Na druhej strane Nemecko, ktoré má najväčšie zásobníky v EÚ, bolo len na 59 percentách. Holandsko malo zásobníky plné na 60 percent. Vláda tam v septembri na žiadosť Európskej komisie znížila svoj cieľ zo 74 na 64 percent. Slovensko vychádza z porovnania lepšie, aj keď na prvý pohľad to tak nevyzerá. Začiatkom októbra boli naše zásobníky naplnené približne na 56 percent. Slovensko má však v pomere k vlastnej spotrebe jedny z najväčších zásobníkov v EÚ. Keby boli úplne plné, pokryli by 70 až 75 percent ročnej spotreby krajiny.
Dôležitejšie je preto to, koľko plynu v nich je v porovnaní so spotrebou. A v tomto porovnaní je na tom Slovensko relatívne dobre. SPP začiatkom mesiaca uskladnila 17,5 terawatthodiny plynu, čo je 35 percent ročnej spotreby krajiny. Tú ministerstvo hospodárstva odhaduje asi na 50 terawatthodín. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že SPP tým splnilo požadovanú úroveň približne tri týždne pred plánom. Podľa spoločnosti patrí Slovensko z tohto pohľadu medzi päť najlepšie pripravených krajín EÚ. Pre porovnanie, v roku 2021 mal SPP v zásobníkoch len 8 terawatthodín.
My sa vraj báť nemusíme
Dobrou správou pre nás je, že dnešný skok cien sa našich účtov za plyn na budúci rok priamo nedotkne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž cenu plynu ako komodity pre domácnosti na rok 2027 určil už koncom júla. Vypočítal ju z priemeru denných cien na burze EEX od 1. októbra 2025 do 30. júna 2026. Výsledok je 33,272 eura za megawatthodinu, čo je o 9,88 percenta menej ako v tomto roku.
To je veľký rozdiel oproti aktuálnemu stavu na trhu. Plyn na burze je momentálne takmer trikrát drahší, než s akou cenou ÚRSO počíta pre domácnosti. Predseda úradu Jozef Holjenčík tvrdí, že správne nastavené obdobie výpočtu chráni domácnosti aj pri extrémnych výkyvoch trhu. Budúci rok by tak podľa neho mal priniesť domácnostiam úľavu aspoň pri regulovaných cenách plynu. Konečné ceny pre domácnosti však úrad ešte len stanoví v jesennom cenovom konaní. K cene komodity sa totiž pripočítajú aj regulované poplatky za prepravu, distribúciu a uskladnenie.
