Samit v Bruseli sa napokon neskončil bez dohody, aj keď to celkom dalo zabrať. Lídri prijali závery o konkurencieschopnosti a cenách energií aj o systéme emisných povoleniek. Krajiny V4 dosiahli, že Európska komisia opäť posúdi dopady systému ETS2. Jeho odklad do roku 2030 však neprešiel.
Ešte vo štvrtok to vyzeralo, že samit skončí bez záverov o energiách. Lídri sa však napokon v noci zo štvrtka na piatok zhodli. Prijali závery o konkurencieschopnosti Únie, ktoré obsahujú aj časti o vysokých cenách energií a o systéme obchodovania s emisnými povolenkami (ETS). Informoval o tom spravodajský portál agentúry TASR.
Dohoda, ako sme spomenuli o pár riadkov vyššie, nebola jednoduchá. Český premiér Andrej Babiš podľa Denníka N opísal rokovania ako veľmi náročné. Lídri sa vraj o záveroch hádali až do polnoci. Proti sebe stáli dva tábory. Nemecko, Francúzsko, Španielsko či severské krajiny chceli systém povoleniek zachovať. Taliansko, Grécko a krajiny Vyšehradskej štvorky žiadali zmeny. O tom, ako sa spor vyvíjal počas štvrtka, sme písali v samostatnom článku.
V4 niečo získala, no niečo aj nie
Krajiny V4 išli na samit s tromi pozmeňujúcimi návrhmi. Chceli, aby Rada jasnejšie formulovala požiadavky voči komisii, aby sa ETS2 odložil o viac ako rok a aby sa pri pôvodnom systéme ETS využila rezerva na stabilizáciu trhu. Podľa TA3 v dvoch bodoch uspeli a v treťom len čiastočne. Do záverov sa dostala výzva, aby Európska komisia aktualizovala posúdenie všetkých vplyvov ETS2, najmä jeho nastavenia a ochranných mechanizmov. Konkrétny dátum v tejto časti záverov nie je. Odklad do roku 2030, ktorý Slovensko presadzovalo, neprešiel. Proti boli Nemecko a ďalšie štáty. ETS2 by tak po ročnom odklade mal začať fungovať v roku 2028.
Pripomíname, že ETS2 má spoplatniť emisie z kúrenia v budovách a z cestnej dopravy. Dotkne sa teda zemného plynu, uhlia, benzínu aj nafty. V prvých rokoch sa má cena povolenky držať okolo 45 eur za tonu oxidu uhličitého. Premiér Robert Fico od začiatku roka opakovane žiadal odklad ETS2 minimálne do roku 2030. Aké môže mať systém dopady na rozpočty domácností sme podrobnejšie rozpracovali v samostatnom článku.
Rýchlejšia rezerva a stabilnejšia cena uhlíka
Lídri krajín vyzvali Európsky parlament a Radu, aby urýchlili legislatívny proces o rezerve na stabilizáciu trhu. Tá má tlmiť nadmerné výkyvy cien povoleniek. Európska rada zároveň zdôraznila, že trh s uhlíkom musí čo najskôr fungovať dobre, transparentne a predvídateľne. Volatilita, teda premenlivosť ceny uhlíka sa má znížiť a rovnako jej vplyv na ceny elektriny. Úloha ETS pri klimatickej a energetickej transformácii však má zostať taká ako doteraz.
Pre pôvodný systém ETS predložila Európska komisia návrh revízie 17. júla. Navrhuje v ňom napríklad pomalšie znižovanie bezplatných povoleniek pre odvetvia pod uhlíkovým clom CBAM, ako aj ich postupné rušenie až do roku 2038. Súčasťou je aj reforma rezervy na stabilizáciu trhu. Priemerná cena povolenky dosiahla podľa komisie od apríla do septembra 2026 približne 78,93 eura za tonu, čiže takmer dvojnásobok cieľovej ceny pre začiatok ETS2.
Samostatnú rezervu má mať aj ETS2. Rada a Parlament sa na nej predbežne dohodli už v júni. Ak cena povolenky prekročí 45 eur za tonu, konkrétne v cenách roku 2020, na trh sa uvoľní 40 miliónov povoleniek. Pôvodne sa pritom rátalo s polovičnou emisou, teda 20 miliónmi. Rezerva bude fungovať aj po roku 2030.
Ako to bude so samotnými energiami
Asi najspornejšou témou samitu boli vysoké ceny energií. Lídri hovorili o vplyve geopolitiky na dodávateľské reťazce, energetickú bezpečnosť a ceny energií a palív. Rozoberali aj dopady na občanov, priemysel a ekonomiku. Podľa záverov si situácia vyžaduje koordinovanú európsku reakciu. Opatrenia majú byť cielené a dočasné, zohľadniť špecifiká jednotlivých štátov a chrániť jednotný trh. Európska rada privítala konkrétne tri návrhy komisie. Prvým je predĺženie dočasného rámca štátnej pomoci pre najviac vystavené priemyselné odvetvia. Druhým je krátkodobý rámec na lepšie využitie kapacity a efektívnosti rafinérií v EÚ. Tretím sú iniciatívy na dobrovoľné spoločné nákupy energií. Komisia má navyše preskúmať ďalšie krátkodobé opatrenia proti prudko rastúcim cenám energií. Pri tom má prihliadať na situáciu jednotlivých štátov, čo zahŕňa aj rozdiely v cenách elektriny.
Závery tiež kladú dôraz na medzinárodne koordinované opatrenia na stabilizáciu dodávok energie. Vyzývajú na neobmedzený obchod s energiou medzi partnerskými krajinami. Lídri sa zhodli na tom, že najúčinnejšou cestou k strategickej autonómii Európy a k trvalo nižším cenám energií je energetická transformácia. To znamená rýchlejšiu elektrifikáciu, viac obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov, siete, uskladňovanie energie a vyššiu energetickú efektívnosť.
Jednotný trh, kde nie je toľko byrokracie
Lídri sa venovali aj konkurencieschopnosti vo všetkých jej podobách. Preskúmali, ako napreduje agenda „Jedna Európa, jeden trh“. Ocenili pokrok pri 28. právnom režime pre podniky, pri zákone o priemyselnom akcelerátore a pri legislatíve o európskych prenosových sieťach. Spomenuli aj balíky na zjednodušenie digitálnych, environmentálnych a automobilových predpisov.
Samotný jednotný trh sa má ďalej prehlbovať. Chcú odstrániť roztrieštené požiadavky na označovanie a balenie výrobkov, ako aj územné obmedzenia dodávok. Ďalšími cieľmi sú menej administratívy, dostupnejšia energia a dobudovanie energetickej únie do roku 2030. Komisia má predložiť nové iniciatívy na zrýchlenie plánovania a povoľovania. A napokon pár slov k obchodu. Lídri vyzvali Komisiu, aby efektívne využívala existujúce nástroje a tiež prijala niekoľko nových. Pokiaľ ide o budúci dlhodobý rozpočet, na tom sa má dosiahnuť dohoda pred koncom tohto roka.
