Ropa sa posledné dni hýbe podľa správ z Blízkeho východu. Útoky jemenských Húsíov na Saudskú Arábiu vytlačili cenu Brentu nad 117 dolárov za barel, správy o možných rokovaniach medzi USA a Iránom ju zase stiahli nižšie. Analytik Ondrej Greguš zo spoločnosti XTB preto v najbližších týždňoch očakáva skôr kolísanie cien palív, pričom ak budú veľkoobchodné ceny ďalej klesať, mohlo by to motoristom postupne trochu uľaviť. Na jeho prognózu upozornil spravodajský portál agentúry TASR.
Slovenskí vodiči zaplatili za benzín v minulom týždni o niečo menej, s naftou to však bolo naopak. Podľa Štatistického úradu SR stál liter benzínu 95 v 43. týždni, teda od 19. do 25. októbra, v priemere 1,820 eura, čo je o 6,5 centa menej ako týždeň predtým. Základná nafta za ten istý čas zdražela o 1,8 centa na 1,970 eura. Pri benzíne išlo o väčší pokles než zvyčajne, keďže priemerná týždenná zmena cien palív sa tento rok pohybuje okolo 2,9 centa na liter.
Či bude takto pokračovať aj ďalej, však závisí hlavne od toho, čo sa bude diať s ropou a veľkoobchodnými cenami nafty v Európe. Greguš upozorňuje, že trh je stále napätý a môže sa rýchlo pohnúť oboma smermi.
Útoky na Saudskú Arábiu ženú ceny nahor
Hlavným dôvodom posledných výkyvov sú podľa analytika nové útoky jemenských Húsíov na saudskú ropnú infraštruktúru. Rebeli podporovaní Iránom sa koncom minulého týždňa prihlásili k útokom na ropný prístav Yanbu na pobreží Červeného mora, ako aj na letiská v Dammame a Abhe. Pri útoku na letisko v Dammame zahynuli dvaja ľudia, pričom ropná spoločnosť Saudi Aramco dokonca evakuovala svoje sídlo v Dhahrane. Brent v piatok 23. októbra krátko prekonal 117 dolárov za barel (približne 105 eur) a deň uzavrel na 116,72 dolára, čo bolo najviac za posledného pol roka. Za celý týždeň tak zdražel o viac ako šesť percent. Reálne škody na ťažbe však zatiaľ nikto nepotvrdil. Podľa zdroja agentúry Argus zostali zariadenia v Yanbu aj na ropnom poli Shaybah nepoškodené, o výpadku saudskej ťažby či vývozu sa nevie. Trh teda momentálne reaguje skôr na strach z toho, čo by sa mohlo stať a účtuje si takzvanú rizikovú prirážku.
Na druhej strane, cenu ropy sčasti upokojili správy o možnom obnovení rokovaní medzi USA a Iránom. Katarskí sprostredkovatelia predložili Iránu nový návrh dohody o ukončení vojny, ktorá trvá už osem mesiacov. Brent sa podľa analytika ku koncu týždňa pohyboval okolo 114 dolárov za barel (zhruba 102 eur). Ak túto cenu prepočítame na liter, liter surovej ropy vychádza približne na 64 centov. Zvyšok ceny tvorí spracovanie v rafinérii, doprava, marža predajcov a dane.
Upokojenie však nemusí trvať dlho, nakoľko dnes (30. októbra) ráno sa Brent opäť dostal na 115,74 dolára (asi 104 eur), keďže Húsíovia v útokoch na Saudskú Arábiu ešte pritvrdili, pričom Irán zatiaľ neodpovedal na list od amerického viceprezidenta J. D. Vancea. Trhy navyše znepokojujú správy denníka The Wall Street Journal, podľa ktorých USA vyzvali štáty v Perzskom zálive, aby sa pripravili na možné obnovenie vojenskej kampane proti Iránu, konkrétne po amerických voľbách do Kongresu. Tie sa konajú už 3. novembra.
Proti ďalšiemu zdražovaniu na druhej strane pôsobí Rusko. Jeho rafinérie sa postupne zotavujú, podľa banky J. P. Morgan sa ich výroba zvýšila približne o 350-tisíc barelov denne.
Nafta nekopíruje ropu. Ale prečo?
Mnohým motoristom však viac záleží na vývoji ceny palív, nie ani tak ropy samotnej. Ceny na pumpách vychádzajú z veľkoobchodných cien hotových palív, pričom tie sa v posledných dňoch od ropy výrazne odklonili. Kým Brent od začiatku tohto mesiac azdražel o viac ako 16 percent, veľkoobchodná cena európskej nafty stúpla len približne o 1,6 percenta. Od svojho maxima z pondelka 26. októbra navyše klesla takmer o šesť percent. Na slovenských čerpacích staniciach to zatiaľ vidieť nie je, pretože tie reagujú na veľkoobchodné ceny s určitým oneskorením. Predajcovia totiž najprv predávajú palivo, ktoré nakúpili skôr za staré ceny. Preto nafta v 43. týždni ešte mierne zdražela, hoci na veľkoobchodnom trhu už zlacňovala.
Greguš zároveň upozorňuje, že ani nedávny pokles neznamená, že sa trh s naftou ukľudnil. Ukazuje to rafinérska prirážka, teda rozdiel medzi cenou nafty a ropy, z ktorej sa vyrába. Tá je približne 75 dolárov za barel (asi 67 eur), čo znamená, že rafinérie dostávajú za naftu oveľa viac, než stojí samotná ropa. Takto vysoká prirážka zvyčajne signalizuje, že nafty je na trhu málo.
Stále tankujeme veľmi draho
Hoci benzín v minulom týždni zlacnel, oproti rovnakému obdobiu minulého roka je stále drahší takmer o štvrtinu, presnejšie o 23 percent. Pri nafte je rozdiel ešte väčší, keďže medziročne zdražela až o 38 percent. Za plnú 50-litrovú nádrž benzínu tak dnes zaplatíte približne 91 eur, kým pred rokom by ste za ňu dali zhruba 74 eur. Pri nafte je rozdiel viac ako 27 eur, pretože plná nádrž dnes stojí asi 98,50 eura namiesto približne 71 eur.
Nafta sa navyše drží blízko svojich historických maxím. Koncom septembra stál liter základnej nafty v priemere 1,950 eura, čo bolo najviac od roku 2009, keď začal Štatistický úrad sledovať ceny palív každý týždeň. Začiatkom októbra cena ešte stúpla nad 1,97 eura, potom na chvíľu klesla a v posledných dvoch týždňoch sa k tejto úrovni opäť priblížila.
Treba ale upozorniť, že za vysokými cenami nie je len drahá ropa na svetových trhoch. Generálny riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó už v polovici minulého mesiaca uviedol, že bratislavská rafinéria platí za ropu o 20 až 30 dolárov za barel (približne 18 až 27 eur) viac, než je jej trhová cena, keďže ropy je vo svete menej. Slovnaft zároveň ubezpečil, že dodávky ropy na Slovensko ohrozené nie sú, ako aj že sa snaží vyhnúť prudkým denným výkyvom cien na pumpách.
Benzín je najdrahší v regióne, no pod priemerom EÚ
V porovnaní so susedmi Slovensko nevychádza najlepšie. Pri benzíne sme podľa analytika najdrahšou krajinou v regióne, pričom najlacnejšie tankujú vodiči v Poľsku. Nižšie ceny ako u nás majú aj v Maďarsku, Rakúsku a Česku. Podľa údajov Európskej komisie k 26. októbru stál benzín 95 v Poľsku približne 1,467 eura za liter, teda o vyše 35 centov menej ako na Slovensku. Rozdiel oproti Česku bol naopak len približne dva centy. Čo sa týka nafty, pri tej je Slovensko druhou najdrahšou krajinou v okolí. Viac zaplatia len vodiči v Rakúsku, kde liter stál približne 2,132 eura, čo je zhruba o 16 centov viac ako u nás. Najlacnejšia nafta je opäť v Poľsku, kde ju tankovali v priemere za 1,781 eura.
O čosi lepšie vychádzame porovnaní so zvyškom Európskej únie. Vážený priemer EÚ je podľa analytika približne 1,954 eura za liter benzínu a 2,146 eura za liter nafty. Slovenský benzín bol teda o 13,4 centa lacnejší ako priemer, pričom pri nafte bol rozdiel 17,6 centa. To zodpovedá 6,9 percenta pri benzíne a 8,2 percenta pri nafte.
Na čo sa treba pripraviť
Analytici odmietajú sľúbiť výrazné zlacnenie. V najbližších týždňoch očakáva skôr kolísanie cien pohonných látok, keďže na trh pôsobia protichodné vplyvy. Na jednej strane je tu pokles veľkoobchodnej ceny nafty a zotavujúce sa ruské rafinérie, na strane druhej útoky na Saudskú Arábiu a neistota okolo Iránu. Ak by veľkoobchodné ceny ďalej klesali, mohlo by to postupne zmierniť tlak na slovenských vodičov. Pri nafte by to mohlo byť vidieť skôr, keďže jej veľkoobchodná cena už niekoľko dní klesám, pričom pumpy tento pokles zatiaľ nepremietli do svojich cenníkov. No samozrejme, rozhodne hlavne to, či sa situácia na Blízkom východe konečne upokojí, alebo sa po amerických voľbách naopak znova vyostrí.
