Britské automobilky dodávajú autá aj súčiastky do Európskej únie. Londýn preto chce, aby sa s britskými výrobkami počítalo aj v pripravovaných pravidlách „Vyrobené v Európe“. Brusel však podľa denníka Financial Times spojil na pohľad ústretový prístup s požiadavkou, aby Británia zvýšila clá na čínske autá a priblížila svoju obchodnú politiku tej európskej. O dohodu ale zatiaľ nejde, pravidlá sa stále pripravujú.
EÚ už uplatňuje dodatočné clá na elektromobily čínskeho pôvodu. Ich výška závisí od konkrétneho výrobcu, no pohybuje sa od 7,8 do 35,3 percenta. Prijaté boli po vyšetrovaní čínskych štátnych dotácií. Nejde teda o nové clá, ktoré teraz Brusel žiada zaviesť od Británie.
Podľa informácií Financial Times, ktoré priniesla aj agentúra Reuters, má EÚ z rozdielov medzi britskými a európskymi clami vážne obavy. Ak by britský trh zostal pre čínske autá otvorenejší, Čína by to vraj mohla využiť ako cestu na európsky trh. To však neznamená, že by samotné prevezenie čínskeho auta cez Britániu automaticky zmenilo jeho pôvod alebo ho zbavilo európskeho cla.
Britské automobilky nechcú zostať bokom
Komisia pripravuje pravidlá „Vyrobené v Európe“, ktoré majú pri elektromobiloch predávaných v EÚ zohľadňovať podiel miestneho obsahu. Podľa podkladu sa ich návrh očakáva začiatkom budúceho roka. Kým nebude zverejnené konkrétne znenie, nie je jasné, za akých podmienok by sa doň mohli započítať britské výrobky.
Práve o to Londýnu ide. Britský premiér Andy Burnham chce, aby Únia považovala jeho krajinu za dôveryhodného partnera. Vylúčenie britských výrobkov z nových pravidiel by podľa neho mohlo poškodiť domáci automobilový priemysel, ktorý je úzko napojený na európske dodávateľské reťazce.
Brusel podľa Financial Times pri rokovaniach naznačil aj širšie riešenie, a síce návrat Británie do colnej únie s EÚ. To by riešilo nielen rozdiely v obchodnej politike voči Číne, ale aj časť problémov, ktoré môžu vzniknúť pri posudzovaní britských výrobkov. Zatiaľ je to však návrh pripisovaný zdrojom oboznámeným s rokovaniami, nie finálna dohoda oboch strán.
Nejde len o automobilový priemysel
Tlak na Britániu prichádza v čase, kedy sa EÚ usiluje riešiť rastúci obchodný deficit s Čínou. Podľa údajov, ktoré uvádza Reuters, dosiahol čínsky prebytok v obchode s Úniou v roku 2025 hodnotu 360,6 miliardy eur. Oproti roku 2024 stúpol o 15 percent. V prvom polroku 2026 sa ďalej zvýšil o 9 percent.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič chce s Pekingom hovoriť o prudkom raste čínskeho vývozu, prekážkach pre európske firmy a obmedzeniach pri vývoze kritických surovín z Číny. Očakáva tiež prvé kroky čínskej strany, a to už začiatkom októbra. Peking naopak odmieta európsku kritiku nadmerných výrobných kapacít. Považuje ju len za zámienku, ktorou chce EÚ pretlačiť protekcionistické opatrenia.
Otázka je teda pre Britániu jednoduchá, a to ako si udržať blízky vzťah s európskym automobilovým trhom bez toho, aby musela prevziať obchodnú politiku EÚ. Žiaľ, odpoveď už taká jednoduchá nie je. O tom, aký veľký problém budú predstavovať nové pravidlá pre britských výrobcov, rozhodne až ich konkrétna podoba a výsledok rokovaní medzi Londýnom a Bruselom.
Čo presne znamená „Vyrobené v Európe“
Pre kontext, „Vyrobené v Európe“ sú pravidlá pre pôvod výrobkov a súčiastok. EÚ chce pri vybraných produktoch posudzovať, kde sa vyrábajú a montujú. Výrobky, ktoré splnia podmienky, by mali výhodu najmä pri verejných zákazkách alebo pri podpore z verejných peňazí. Neznamená to ale zákaz predaja všetkých áut vyrobených mimo EÚ.
Podľa návrhu by napríklad elektromobil obstarávaný vo verejnej zákazke musel byť zmontovaný v EÚ. Inak povedané, najmenej 70 percent hodnoty jeho súčiastok, bez započítania batérie, by muselo mať pôvod v Únii. Návrh stanovuje aj osobitné podmienky pre batériu a ďalšie časti auta. Sú to však navrhované, nie už schválené pravidlá.
Pre Britániu je podstatné, či sa jej autá a diely budú môcť na účely týchto pravidiel započítať ako európske. Britské továrne sú súčasťou dodávateľských reťazcov automobiliek v EÚ. Ak by ich výrobky nespĺňali stanovené podmienky, mohli by byť pri niektorých zákazkách a podporovaných nákupoch menej atraktívne. Práve preto Londýn žiada, aby ho Brusel považoval za dôveryhodného partnera.
