Slovenské domácnosti sa v posledných rokoch museli vyrovnávať s rastúcimi cenami energií aj pohonných hmôt. Hoci štát časť nákladov tlmil prostredníctvom regulácie a energopomoci, už teraz je zrejmé, že v nasledujúcich rokoch môže prísť ďalšie zdražovanie. Tentoraz však nepôjde iba o vývoj cien na svetových burzách. Európska únia totiž pripravuje zmenu, ktorá môže výrazne zasiahnuť rodinné rozpočty. Najhoršie na tom budú domácnosti, ktoré bývajú v starších domoch a na vykurovanie využívajú fosílne palivá.
Na starosti to má nový systém emisných povoleniek ETS2, ktorý sa má naplno spustiť v roku 2028. Analytici už prepočítali, koľko si Slováci môžu priplatiť, pričom výsledky sa líšia najmä podľa toho, akým autom jazdia, čím vykurujú domácnosť a v akom stave je ich nehnuteľnosť.
Benzín a nafta môžu výrazne zdražieť
ETS2 plánuje rozšíriť obchodovanie s emisnými povolenkami na cestnú dopravu, vykurovanie budov a ďalšie menšie odvetvia. Povolenky pritom nebudú nakupovať priamo vodiči alebo domácnosti, ale dodávatelia palív. Očakáva sa však, že nové náklady premietnu do konečných cien benzínu, nafty či zemného plynu. Podľa prepočtov Inštitútu digitálnych a regionálnych politík (IDRP) by pri cene povolenky 45 eur za tonu CO₂ mohol benzín zdražieť približne o 12 až 13 centov za liter. Pri nafte by išlo o 14 až 15 centov. Natankovanie 50-litrovej nádrže by tak vodiča stálo približne o šesť až sedem eur viac. Ak by sa však povolenky predávali za 85 eur, zdraženie by bolo podstatne vyššie. Plná nádrž benzínu by mohla stáť o 11 až 12 eur viac, pri nafte dokonca o 13 až 14 eur.
Ešte výraznejšie rozdiely sa očakávajú pri vykurovaní. Podľa analýzy IDRP by majitelia nezatepleného rodinného domu s rozlohou 150 štvorcových metrov mohli pri povolenke za 45 eur platiť navyše približne 380 až 580 eur ročne. Pri domoch v najhoršej energetickej triede môžu náklady presiahnuť 900 eur. Pri drahších povolenkách môže byť situácia ešte horšia. Modelové výpočty pri cene 85 eur počítajú pri niektorých nezateplených domoch s dodatočnými nákladmi presahujúcimi 2 000 eur ročne. Takéto sumy však predstavujú scenáre pri vysokej spotrebe a úplnom prenesení nákladov na zákazníkov.
Domácnosti vykurujúce elektrinou, napríklad tepelnými čerpadlami, ETS2 pri vykurovaní priamo nezasiahne. Výnimkou z nového systému sú aj veľké teplárne, ktoré už platia za emisie prostredníctvom existujúceho ETS1.
Slovensko žiada ďalší odklad
Zavedenie ETS2 sa pôvodne plánovalo na rok 2027, Európska únia ho však už posunula na rok 2028. Slovensko spolu s Českom, Poľskom, Maďarskom, Talianskom a Gréckom teraz presadzuje ďalšie odloženie, na októbrovom samite sa však lídri na zmene termínu nedohodli. Európska komisia má namiesto toho opätovne posúdiť dosahy systému. Rada EÚ 9. októbra schválila posilnenie rezervy, z ktorej sa budú pri prekročení určitej cenovej hranice uvoľňovať ďalšie povolenky. Domácnostiam má pomôcť aj Sociálno-klimatický fond. Pre Slovensko je z neho podľa IDRP vyčlenených približne 1,28 miliardy eur, ktoré majú podporiť najmä zraniteľné domácnosti, obnovu budov a úspornejšie vykurovanie.
