Slovensko dostalo nepríjemné vysvedčenie. V najnovšom medzinárodnom hodnotení, ktoré porovnáva desiatky krajín sveta, sme totiž skončili horšie než ktorýkoľvek iný členský štát Európskej únie.
Vyplýva to z Climate Change Performance Index 2027, ktorý zverejnili organizácie Germanwatch a NewClimate Institute. Slovensko obsadilo 50. miesto, čo predstavuje medziročný pokles o tri priečky. V rámci EÚ sme však skončili úplne poslední, pričom tesne pred nami sa umiestnilo Chorvátsko na 49. mieste a Poľsko na 48. priečke.
Najhoršie sme dopadli v dvoch oblastiach
Rebríček CCPI každoročne hodnotí 64 krajín a Európsku úniu ako celok. Spoločne totiž predstavujú viac ako 90 percent svetových emisií skleníkových plynov. Výsledné skóre pozostáva zo štyroch oblastí, pričom najväčšiu váhu majú emisie, ktoré tvoria 40 percent hodnotenia, obnoviteľné zdroje, spotreba energie a klimatická politika majú po 20 percent.
Slovensko pritom nedopadlo zle vo všetkom a v oblasti emisií skleníkových plynov získalo vysoké hodnotenie, pri spotrebe energie dosiahlo strednú úroveň. Výrazne zaostávame pri obnoviteľných zdrojoch a klimatickej politike, kde nám hodnotitelia udelili veľmi nízke známky. Odborníci pritom upozorňujú najmä na pomalý rozvoj veternej energetiky, nedostatočné plány dekarbonizácie priemyslu a pokračujúcu závislosť od fosílnych palív. Kritizujú aj slabý rozvoj nabíjacej infraštruktúry pre elektromobily, ktorej dostupnosť sa medzi slovenskými regiónmi výrazne líši.
Slovensko si nastavilo príliš nízke ciele
Problémy potvrdzuje aj predchádzajúce hodnotenie Európskej komisie. Ako sme informovali, Slovensko chce do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 25 percent celkovej spotreby energie. Podľa európskej metodiky by však náš príspevok mal dosahovať približne 35 percent. Slovensko síce plánuje nové solárne a veterné elektrárne, výstavbu však komplikujú zdĺhavé povoľovacie procesy. Hodnotitelia CCPI zároveň upozorňujú, že slovenská vláda nepodporuje rozširovanie veternej energetiky dostatočne aktívne.
Nie všetky zmeny však hodnotia negatívne. Pozitívnym krokom bolo ukončenie výroby elektriny z uhlia vo Vojanoch a zastavenie ťažby uhlia v Novákoch. Výrazne to totiž pomohlo znížiť uhlíkovú náročnosť slovenskej energetiky.
Najlepšia krajina skončila až štvrtá
Zaujímavé je aj samotné poradie. Prvé tri priečky zostali neobsadené, pretože podľa autorov hodnotenia žiadna krajina nerobí dostatok na splnenie klimatických cieľov Parížskej dohody. Najlepšie však dopadlo Dánsko na štvrtom mieste, nasledované Litvou a Luxemburskom. Európska únia ako celok obsadila 19. priečku. Na opačnom konci rebríčka skončili Spojené štáty, Rusko a Irán. V hodnotení sa však neposudzujú iba súčasné emisie, ale aj ich vývoj, energetické ciele a prijaté opatrenia.
