Spojené štáty by chceli, aby sa ruský plyn znovu dodával do Európy cez Ukrajinu. Podľa denníka The Wall Street Journal to navrhli americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner, pričom by malo ísť o súčasť dohody o energetickom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou. Európska komisia však o ruský plyn nestojí a ani Kremeľ zatiaľ takýto plán nepovažuje za reálny. Slovensku by sa však podľa analytika obnovenie tranzitu oplatilo, najmä pre prepravcu plynu Eustream.
Celková myšlienka pracuje s teóriou, že Rusko by za to, že prestane útočiť na ukrajinskú energetiku, dostalo možnosť znova predávať plyn v Európe, pričom Ukrajina by za jeho prepravu cez svoje územie dostávala poplatky. Aby Moskva nemohla peniaze z predaja plynu použiť na vojnu, mali by smerovať na špeciálny účet v tretej krajine. Podľa ľudí, ktorí boli na rokovaniach, by dohoda mohla byť výhodná aj pre amerických investorov. Upozorňuje na to aj Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk, pre STVR. Americké firmy by totiž mohli v obchode vystupovať ako sprostredkovatelia, prípadne do neho investovať alebo všeobecne na ňom inak zarobiť.
Američania to chcú už dlhšie
Energetické prímerie malo podľa amerických, európskych aj ukrajinských predstaviteľov platiť ešte pred zimou. V októbri však Washington nápad na čas odložil. Ukrajina totiž pod tlakom USA takmer dva týždne neútočila na ruské rafinérie, zatiaľ čo Rusko ďalej ostreľovalo ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Kyjev preto koncom októbra s útokmi znova začal. Ďalšie rokovania USA, Ruska a Ukrajiny sa majú konať v polovici novembra v Abú Zabí.
Kyjev sa k najnovšej správe zatiaľ nevyjadril, no doteraz bola ukrajinská reakcia na podobné návrhy skôr odmietavá. Podľa francúzskeho denníka Le Monde Witkoff predstavil plán na obnovenie tranzitu ruského plynu a ropy cez Ukrajinu už 9. októbra na stretnutí na Floride. Kyrylo Budanov, šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny, ho vtedy odmietol, pretože by sa vraj Kyjev stal závislým od Moskvy. Jeden z ukrajinských predstaviteľov pritom údajne poznamenal, že vzorom pre Ukrajinu nie je Bielorusko, ale Poľsko. V polovici októbra americkí vyjednávači navrhli aj priamo Európskej únii, aby znova vo väčšom kupovala ruský plyn.
Brusel ruský plyn nechce
Eurokomisár pre energetiku a dostupné bývanie Dan Jørgensen pripomenul, že peniaze, ktoré Európa minula na ruský plyn, pomohli financovať vojnu. Rusko za ne malo nakupovať bomby a drony, ktoré na Ukrajine zabíjali ľudí. Európa preto ruský plyn znova kupovať nechce. Navyše, tento postoj podporuje aj platné európske nariadenie. Európsky parlament a Rada ho prijali 26. januára tohto roka, pričom postupne zakazuje dovoz ruského plynu. Dovoz plynu z plynovodov na základe krátkodobých zmlúv je zakázaný od 17. júna 2026, zatiaľ čo skvapalnený plyn LNG z dlhodobých zmlúv bude zakázaný od 1. januára 2027. Plyn z dlhodobých zmlúv môže prúdiť najneskôr do 30. septembra 2027. Ak by mali krajiny problém naplniť zásobníky, tento termín sa posunie na 1. novembra 2027.
Medzi tými, ktorí zákazy odmietajú, je pritom aj Slovensko. Vláda 24. apríla podala žalobu na Súdny dvor EÚ. Podľa Borisa Suska, ministra spravodlivosti, spochybňuje právny základ, na ktorom bolo nariadenie prijaté. Únia ho totiž schválila kvalifikovanou väčšinou ako obchodné opatrenie, hoci má podľa Slovenska prvky sankcií, na ktoré je potrebná jednomyseľnosť.
Navyše, zdržanlivá je aj Moskva. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov začiatkom týždňa povedal, že na takúto debatu je ešte priskoro. Situácia na mieste podľa vraj ukazuje, že na takéto plány momentálne nie je miesto.
Eustream prišiel o väčšinu prepravy
Ruský plyn ku nám prúdi aj dnes, avšak južnou trasou, respektíve plynovodom TurkStream cez Turecko a Balkán. Do krajiny vstupuje z Maďarska v bode Veľké Zlievce.
Podľa Badidu by prípadné obnovenie dodávok cez Ukrajinu znamenalo viac plynu pre Európu, keďže cez juh netečú také veľké objemy, aby z nich mohla profitovať celá Európa. Najviac by na tom zarobil slovenský prepravca Eustream, čo by pomohlo hlavne ekonomike. Ten v hospodárskom roku, ktorý sa skončil v júli 2019, prepravil 66,47 miliardy kubických metrov plynu a mal čistý zisk 386,6 milióna eur. O šesť rokov neskôr, v hospodárskom roku končiacom v júli 2025, to bolo už len 10,23 miliardy kubických metrov, pričom zisk po zdanení klesol na 47,73 milióna eur. Preprava sa tak zmenšila viac ako 6-násobne a zisk zhruba 8-násobne. Od mája si preto Eustream zvýšil poplatok za prepravu plynu určeného pre Slovensko, a to približne o 10 percent, hoci žiadal o viac ako 70 percent.
Pokles prepravy sa rýchlo pretavil aj do personálnych škrtov. V máji firma oznámila, že plánuje prepustiť približne pätinu ľudí, čo môže znamenať viac ako sto pracovných miest. Obnovený tranzit cez Ukrajinu by tak Eustreamu mohol vrátiť aspoň časť práce, ktorú stratil.
Slovensko celkovo obmedzilo dovoz ruského plynu. Konkrétne vlani pochádzalo z Ruska približne 33 percent plynu, ktorý nakúpil štátny dodávateľ SPP. Jeho zmluva s Gazpromom platí až do roku 2034, ale pre európsky zákaz bude treba tieto dodávky nahradiť. Firma momentálne rokuje s približne tridsiatimi dodávateľmi, najmä o skvapalnenom plyne, pričom upozorňuje, že vyššie náklady na prepravu a samotný plyn môžu len na Slovensku dosiahnuť stovky miliónov eur.
Ukrajina sa poplatkov vzdala dobrovoľne
Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu sa skončil 1. januára 2025, keď Kyjev nechal vypršať zmluvu s Gazpromom. Podľa The New York Times tým štát prišiel o poplatky vo výške približne jednej miliardy dolárov (asi 892 miliónov eur) ročne. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vtedy prehlásil, že takto Putinovi zobrali jeden z posledných nástrojov tlaku na Európu.
Bola to veľká politická téma, a to aj na Slovensku. Premiér Fico ešte 22. decembra 2024 navštívil v Moskve Vladimira Putina, pričom po zastavení tranzitu odhadoval, že Slovensko príde o 500 až 600 miliónov eur ročne na poplatkoch. Vláda vtedy dokonca pohrozila, že zastaví núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu. Ruský plyn napokon začal na Slovensko prúdiť cez TurkStream od februára, no sú to len zlomky pôvodných objemov.
