Dva testovacie radary, ktoré mali dohladať na bezpečnosť premávky v Bratislave a Trnave, musia dočasne zmiznúť z ciest. Ministerstvo vnútra vyzvalo ich dodávateľa, aby ich bezodkladne demontoval. Prečo? Dôvodom sú hlavne vážne pochybnosti o ich skutočnom pôvode, s čím sa spája otázka kybernetickej bezpečnosti. Rezort chce mať absolútnu istotu, že technológie na slovenských cestách spĺňajú tie najprísnejšie bezpečnostné štandardy.
Pochybnosti o pôvodne sa preverujú
Uvedené zariadenia sa nachádzali v testovacej prevádzke na dvoch vyťažených úsekoch, konkrétne na diaľnici D2 pri bratislavských Jarovciach a na Hlbokej ulici v Trnave, uvádza tnlive.sk. Ministerstvo vnútra však po preskúmaní dostupných dokumentov dospelo k záveru, že nevie spoľahlivo overiť, odkiaľ tieto radary (a ich kľúčové komponenty) v skutočnosti pochádzajú. Celú vec preto okamžite posunulo na preverenie Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ).
Predstavitelia rezortu pritom deklarujú, že bezpečnosť občanov aj štátu zostáva na prvom mieste. Až do oficiálneho ukončenia previerky NBÚ nechce štát robiť žiadne predčasné závery, no spornú technológiu pre istotu odmieta nechať v prevádzke.
Dodávateľ musí poskytnúť náhradu
Dodávateľská firma dostala jasný pokyn, a to obidva sporné radary čo najskôr odstrániť a nahradiť ich novými zariadeniami. Tie už budú musieť bezpodmienečne spĺňať všetky zákonné, technické aj bezpečnostné kritériá. Samozrejme, ešte pred ich samotnou inštaláciou bude musieť firma jasne preukázať ich pôvod a bezpečnosť.
Tento prípad zároveň primäl ministerstvo k tomu, aby do budúcna výrazne sprísnilo pravidlá pri nasadzovaní podobných technológií. Všetky nové kamery a monitorovacie zariadenia vo verejnom priestore budú musieť prejsť hĺbkovou kontrolou ešte pred spustením, respektíve nasadením v teréne.
Opozícia hovorí o ruskom pôvode
Tieto radary sa dostali do centra pozornosti hlavne po tom, čo opozičné hnutie Progresívne Slovensko upozornilo na ich možné prepojenie na Ruskú federáciu. Strana argumentovala najmä technickými parametrami, ktoré sa podľa nej až pírliš nápadne zhodovali s radarom, ktorý je zapísaný v ruskom štátnom registri meracích prístrojov.
Dodávateľ aj samotný výrobca akékoľvek ruské väzby rázne popreli, pričom tvrdia, že zariadenia vyrobila cyperská firma na základe licencie z Chorvátska.
Ministerstvo vnútra v tejto súvislosti ubezpečuje, že samotný projekt automatizovaného systému kontroly dopravy, ktorý je financovaný z Plánu obnovy, funguje bez akýchkoľvek problémov. Štát však pripomína, že na slovenských cestách nevyužije žiadnu techniku, pri ktorej by visel hoci len tieň pochybnosti.
Prečo by bol ruský pôvod problém?
Samozrejme, je to o politike, no to nie je celý príbeh. Kľúčovými faktormi sú tiež kybernetická bezpečnosť, ochrana údajov či technologická závislosť.
Treba si uvedomiť, že moderné radary už dávno nie sú len jednoduché merače rýchlosti. Sú to zložité systémy, ktoré sú vybavené špičkovými kamerami, rozpoznávaním EČV, modulmi na prenos dát a nepretržitým pripojením na sieť. Ak by softvér alebo hardvér pochádzal zo od subjektov napojených na ruské orgány, hrozí riziko takzvaných „zadných dvierok“ (backdoors).
Cez ne by neoprávnené osoby mohli teoreticky získať vzdialený prístup k zariadeniu, zachytávať dáta o pohybe vozidiel alebo monitorovať presuny bezpečnostných zložiek a ústavných činiteľov.
Navyše, dopravné radary sú spravidla pripojené do štátnych informačných systémov a databáz Policajného zboru, kde sa spracúvajú citlivé osobné údaje občanov. Ak sa do takejto siete zapojí neoverené zariadenie so sporným pôvodom, môže poslúžiť ako vstupná brána pre kybernetický útok na celú štátnu infraštruktúru. Škodlivý kód priamo v riadiacej jednotke radaru by teoreticky dokázal infikovať prepojené databázy alebo spôsobiť výpadok kontrolných systémov.
To ale stále nie je všetko. Tiež stojí za pozornosť, že Európska únia prijala v súvislosti s vojnou na Ukrajine prísne sankčné balíky a pravidlá pre verejné obstarávanie. Tieto predpisy priamo zakazujú udeľovať štátne zákazky firmám so sídlom v Rusku, prípadne využívať technológie, ktoré z tejto krajiny pochádzajú. Používanie ruských komponentov vo verejnom priestore tak naráža aj na právne prekážky. Štátu by za to hrozili nemalé sankcie či dokonca strata dodávateľských licencií.
Toto všetko sú pádne dôvody na obavy, preto sa niet čo čudovať, že NBÚ aj Ministerstvo vnútra SR postupujú opatrne. Kým sa nepodarí jednoznačne preukázať celý dodávateľský reťazec a čistotu kódov, akékoľvek nejasné prepojenie na rizikové krajiny sa považuje za bezpečnostnú hrozbu.
