Vodiči v posledných mesiacoch sledujú, ako sa vyššia cena ropy a nedostatok palív postupne premietajú do cien na čerpacích staniciach. Na opačnej strane trhu však vznikol celkom iný problém. Viacerým veľkým ropným spoločnostiam v rovnakom období prudko vzrástli zisky. Šesť krajín Európskej únie preto tlačí na Brusel, aby sa časť mimoriadnych zárobkov zdanila.
Nový rozmer diskusii dala analýza organizácie Transport & Environment. Podľa jej výpočtov vytvorilo osem veľkých ropných skupín počas prvého polroka 2026 približne 7,5 miliardy eur mimoriadneho zisku pripadajúceho na EÚ. Ide o BP, Shell, TotalEnergies, Eni, Orlen, Repsol, OMV a Moeve.
Šesť z týchto ôsmich spoločností malo podľa analýzy v druhom štvrťroku viac než zdvojnásobiť zisk pripadajúci na európsky trh v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Týka sa to BP, Shellu, Eni, Orlenu, Repsolu a OMV. Za prvý štvrťrok T&E vypočítala mimoriadny zisk približne 1,6 miliardy eur a za druhý už 5,9 miliardy eur.
Na rope sa aktuálne zarába najlepšie
Nejde pritom o sumu, ktorú by firmy vo svojich výsledkoch označili ako mimoriadny zisk vytvorený v Európskej únii. T&E porovnala ich upravený čistý zisk v jednotlivých štvrťrokoch roku 2026 s rovnakým obdobím roku 2025. Rozdiel následne rozdelila medzi jednotlivé regióny podľa podielu tržieb, ktoré firmy vykazujú v jednotlivých krajinách.
Metóda však prirodzene má aj určité obmedzenia. Najnovšie geografické údaje pochádzajú prevažne z rokov 2024 a 2025, pričom presné rozdelenie tržieb za rok 2026 bude známe až neskôr. Výpočet preto treba vnímať ako odhad, nie ako údaj priamo vytiahnutý z účtovníctva spoločností. T&E však rovnakou metodikou vypočítala globálny mimoriadny zisk sledovaných firiem na približne 17,9 miliardy eur, pričom na EÚ pripadlo asi 42 percent.
Rast ziskov prichádza v čase, keď konflikt na Blízkom východe výrazne narušil trh s ropou a palivami. Cena ropy Brent sa opäť dostala nad 100 dolárov za barel a problémy rafinérií a dodávok zároveň zvýšili marže pri benzíne a nafte. Vysoké ceny už výrazne cítiť aj na Slovensku. Ako sme informovali, nafta sa v septembri dostala tesne k hranici dvoch eur za liter.
Šesť krajín chce spoločné riešenie
Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko preto žiadajú, aby sa o mimoriadnych ziskoch nerozhodovalo iba na národnej úrovni. Spoločný list poslali ešte v auguste a téma sa následne dostala aj na septembrové rokovanie ministrov financií EÚ v Dubline. Ich predstava vychádza z mechanizmu, ktorý EÚ použila počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu. Mimoriadny solidárny príspevok sa vtedy vzťahoval na firmy z ropného, plynárenského, uhoľného a rafinérskeho sektora. Zdaňovala sa časť zisku presahujúca o viac než 20 percent priemer z predchádzajúcich rokov a minimálna sadzba bola 33 percent.
Podľa konečného vyhodnotenia Európskej komisie členské štáty z tohto mechanizmu za roky 2022 a 2023 vybrali 26,15 miliardy eur. Po započítaní zostávajúcich očakávaných príjmov sa celkový výnos odhadoval na 28,66 miliardy eur. Peniaze smerovali najmä na opatrenia, ktorými štáty pomáhali domácnostiam a firmám zvládať vysoké ceny energií. Niektoré krajiny už tentoraz nečakajú na spoločné európske riešenie. Portugalská vláda pripravila 33-percentný mimoriadny odvod za rok 2026 na tú časť zisku ropných a rafinérskych spoločností, ktorá presiahne o viac než 20 percent priemer rokov 2024 a 2025. Návrh však musí dokončiť legislatívny proces.
Európska komisia v septembri uviedla, že momentálne vlastný celoeurópsky mechanizmus nepredkladá a členské štáty môžu mimoriadne zisky zdaňovať podľa svojich pravidiel. Nemecko a ďalšie krajiny chcú, aby Komisia prišla s konkrétnymi možnosťami najneskôr na októbrové rokovanie ministrov financií. Pre vodičov to zároveň znamená, že ani prípadné zavedenie dane by automaticky neznížilo cenu benzínu či nafty. O použití vybraných peňazí by rozhodovali konkrétne pravidlá budúceho mechanizmu.
