Desiatky miliónov Rusov si za posledný rok a pol museli nainštalovať aplikáciu, ktorá sa im postupne stala takmer nevyhnutnosťou. Konkrétne ide o aplikáciu s názvom Max, ktorá spája komunikáciu, platby aj prístup k štátnym službám na jednom mieste. Úrady ju prezentujú ako domácu náhradu za Telegram a WhatsApp.
Nový forenzný výskum, o ktorom informoval denník The Guardian, však odhalil, že táto superaplikácia dokáže robiť oveľa viac, než len posielať správy. Môže totiž sledovať takmer všetko, čo používatelia na svojom telefóne robia.
Je napojená na štát, možno aj na samotného prezidenta
Max sa počas uplynulého leta stal najpoužívanejšou komunikačnou aplikáciou v celom Rusku. Za jeho vznikom stojí spoločnosť VKontakte, ktorá má úzke prepojenie so štátom. Už to samo osebe vyvoláva pochybnosti. Podľa medializovaných informácií má v aplikácii nepriamy vlastnícky podiel dokonca aj samotný ruský prezident Vladimir Putin.
Fungovanie Maxu je postavené na koncepte takzvanej superaplikácie. Ide o platformu, ktorá v sebe združuje množstvo menších miniaplikácií, prostredníctvom ktorých môžu ľudia vybavovať bankové služby, komunikovať s ostatnými alebo pristupovať k dôležitým štátnym službám. Podobný model už dlhšie funguje napríklad v Číne, kde túto úlohu zohráva aplikácia WeChat.
Zadné vrátka
Vyššie spomenutý forenzný výskum viedla docentka informatiky na Michiganskej univerzite Roya Ensafiová. Práve ten odhalil, že Max dosť možno špehuje svojich používateľov. Aplikácia vraj funguje ako zadné vrátka do celého ekosystému miniaplikácií, ktoré má používateľ nainštalované na svojom zariadení.
Ako uviedla, jej tím sa poslednú dekádu venuje tomu, ako Rusko postupne stupňuje kontrolu internetu. Max podľa nej predstavuje najprefíkanejšiu a zároveň najdesivejšiu taktiku, akú autoritárske vlády doteraz použili na sledovanie vlastných občanov.
Výskumníci pracovali s verziou aplikácie, ktorú Rusi bežne používajú. Zistili, že Max môže bez ich vedomia vytvárať snímky obrazovky, a to vrátane obsahu jednotlivých miniaplikácií. Dokáže pristupovať k informáciám uloženým v týchto miniaplikáciách, čo zahŕňa napríklad súkromné správy alebo platobné údaje. Dokonca vraj môže vystupovať v mene používateľov a je schopná vkladať vlastný kód priamo do miniaplikácií.
Ensafiová v tejto súvislosti upozornila na ešte znepokojujúcejšiu možnosť. Ruská vláda by totiž mohla kapacity Maxu zneužiť aj na kybernetické útoky. Zároveň však dodala, že Max nedokáže preniknúť do samostatných, nezávisle nainštalovaných aplikácií, ako sú Telegram alebo WhatsApp, pokiaľ ich má používateľ na telefóne stiahnuté oddelene.
Odteraz je všetko na Maxe
Najväčší tlak na používanie Maxu podľa Guardianu pocítili najmä ľudia s väzbami na štátne inštitúcie. Ide o úradníkov, zamestnancov verejného sektora, vysokoškolákov, učiteľov a takisto školákov.
Jeden z učiteľov z Moskvy pre denník opísal, ako sa to odohralo priamo na jeho škole. Riaditeľ si vlani v marci zavolal zamestnancov oznámil im jasný pokyn. Odteraz má ísť všetka komunikácia cez Max. Týkalo sa to chatov s rodičmi, posielania domácich úloh aj ďalšej školskej agendy. Podľa učiteľa to ani nemohli odmietnuť.
Podobnú skúsenosť opísal aj vysokoškolák menom Daniil z Petrohradu. Aplikáciu si neochotne nainštaloval krátko pred začiatkom akademického roka. Dozvedel sa totiž, že bez QR kódu vygenerovaného v Maxe sa nedostane do univerzitných budov a dokonca ani na internát. Aj on mal obavy o bezpečnosť a súkromie, ale ak chcel ďalej vstupovať do areálu univerzity, nemal na výber.
Elita si radšej kúpila druhé telefóny
Táto povinnosť, ak to tak možno nazvať, sa však netýka úplne všetkých, teda aspoň nie všetkých rovnako. Podľa ľudí, ktorých The Guardian oslovil, je v rámci ruskej elity používanie tejto aplikácie skôr len formalitou. Tým na skutočnú, každodennú komunikáciu naďalej slúžia Telegram a Signal.
Jeden z ľudí z blízkeho okruhu Kremľa priznal, že si spolu s viacerými priateľmi kúpil druhý telefón, ktorý má určený výhradne na Max. Na svojich hlavných zariadeniach si všetci nechali pôvodné komunikačné aplikácie. Podľa jeho slov ide v podstate len o divadlo, pretože v politike ho v skutočnosti nikto naozaj nepoužíva.
Max sa zatiaľ ani nepodarilo nahradiť Telegram ako hlavný zdroj správ pre bežných Rusov. Verejné kanály médií, blogerov aj štátnych predstaviteľov sú na novej platforme stále podstatne menej rozvinuté. Len málokomu sa podarilo vybudovať publikum porovnateľné s najväčšími kanálmi na Telegrame.
Nikdy nevedia, kto sa pozerá
Bežní používatelia, s ktorými Guardian hovoril, opísali, že sa cítia dosť nepohodlne. Aplikácia svojím vzhľadom i fungovaním pripomína Telegram, no vyvoláva obavy o vlastné súkromie.
34-ročný konzultant Nikolaj z Moskvy to zhrnul tak, že pri používaní Maxu má vždy pocit, že nikdy presne nevie, kto ďalší sa môže pozerať. Aplikácia podľa neho síce pôsobí moderne, ale napriek tomu sa toho nepríjemného pocitu nedokáže zbaviť. Priznal, že ju napriek tomu používa čoraz viac, jednoducho preto, že alternatívy sú stále ťažšie dostupné.
Varovanie pre zvyšok sveta
Ensafiová upozornila, že práve rýchlosť, s akou Rusko pretlačilo Max do bežného života, je sama osebe varovným signálom. Porovnala to s Čínou, ktorá k svojej súčasnej podobe digitálneho autoritárstva dospievala postupne, približne 35 rokov.
Rusko však podobne rozsiahle obmedzenia internetu a presun ľudí do štátom kontrolovaného digitálneho prostredia dokázalo realizovať len za jednu dekádu.
Podľa jej slov sa celý svet mení, infraštruktúra súkromnej komunikácie sa transformuje a útok autoritárskych vlád na túto oblasť je mimoriadne agresívny. Ruský model podľa nej môže poslúžiť ako inšpirácia aj pre ďalšie krajiny, ktoré smerujú podobným smerom. Guardian v tejto súvislosti spomína Irán, Kazachstan a Indiu ako štáty, kde by sa v budúcnosti mohol objaviť podobný prístup.
