Slovenské stavebníctvo čaká obrovská zmena, ktorá sa dotkne novostavieb aj renovácií na desiatky rokov dopredu. Národná rada SR v polovici septembra odklepla novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá od 1. januára 2027 preberá do slovenskej legislatívy európsku smernicu EPBD.
Developeri, architekti aj vlastníci budov by však podľa odborníkov nemali čakať na vykonávacie vyhlášky, nakoľko smernica zasahuje projekty už v úvodnej fáze návrhu. Ak sa ju rozhodnú ignorovať, môže im to výrazne predražiť investície.
Nulové emisie budú štandard
Pre nové budovy prináša EPBD prísny štandard s názvom ZEB, čo znamená budova s nulovými emisiami. Pri nových verejných budovách má platiť už od 1. januára 2028, pri všetkých ostatných nových budovách sa uplatní od 1. januára 2030.
Ako upozorňuje Branislav Puškár, dekan Fakulty architektúry a dizajnu STU, rok 2028 je pri projektoch s dlhou prípravnou fázou už dnes veľmi blízky termín, a to bez ohľadu na to, kedy sa podarí prijať konkrétne vykonávacie predpisy.
Smernica preto podľa Puškára núti investorov robiť rozhodnutia s väčším predstihom, než by sa zdalo zo samotných termínov. Pri projekte s životnosťou niekoľko desiatok rokov je totiž rozumné už teraz počítať s kvalitnejšou izoláciou, lepšími technológiami či fotovoltikou, aby budova nebola o pár rokov energeticky neefektívna, drahá na prevádzku alebo dokonca nepredajná.
Renovácie dostanú systematický plán aj vlastný pasport
Zásadnou novinkou pre existujúci fond budov je takzvaný pasport obnovy. Ten má vlastníkom ukázať postupnosť krokov, výsledkom ktorých je hĺbková obnova. Namiesto doterajšej praxe, kde sa rekonštrukcie riešili ako samostatné a často náhodné zásahy, sa má pracovať s dlhodobou stratégiou, ktorá zohľadňuje energetickú hospodárnosť, náklady, technický stav, dekarbonizáciu aj celý životný cyklus stavby.
Puškár odporúča vlastníkom budov najprv identifikovať tie objekty, ktoré nesú najväčšie regulačné riziko. Ide najmä o budovy, ktoré sú energeticky najslabšie a hrozí, že spadnú do kategórie s povinnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť. Znamenalo by to totiž nútené investície a súbežne pokles trhovej hodnoty nehnuteľnosti, čomu sa dá predísť len včasným plánovaním.
Energetika bude súčasť architektúry, nie doplnok
EPBD potom mení aj spôsob, akým sa k projektom pristupuje od úplného začiatku. Doteraz sa energetická hospodárnosť často riešila ako samostatná časť projektu, ktorú bolo treba dodatočne skoordinovať s architektúrou a technickým zariadením budov. Smernica tento postup obracia naruby. Energetická efektivita sa má stať jedným zo základných vstupov už do prvotnej koncepcie, čo zahŕňa orientáciu budovy, jej kompaktnosť, veľkosť a umiestnenie okenných plôch aj tienenie.
Konkrétnym príkladom tohto posunu sú letné horúčavy. Smernica vyžaduje, aby členské štáty pri nových aj obnovovaných budovách riešili prispôsobenie sa zmene klímy a kvalitu vnútorného prostredia.
Puškár vysvetľuje, že opatrenia proti prehrievaniu, ako sú tienenie, dostatočná tepelná kapacita konštrukcií alebo pasívne spôsoby chladenia, sa musia stať pevnou súčasťou návrhu. Do úvahy sa má brať dokonca aj mikroklíma v okolí budovy a efekt takzvaného mestského tepelného ostrova, čo je podľa neho zásadný rozdiel oproti tradičnému projektovaniu.
Automatické sledovanie aj riadenie spotreby
Väčšina emisií CO2 z budovy nevzniká pri jej výstavbe, ale počas jej prevádzky. A práve na to sa EPBD zameriava. Technické systémy majú podľa smernice nielen šetriť energiu, ale zároveň sa adaptovať rôznym okolnostiam, od aktuálneho počasia až po stav v elektrickej sieti. Súčasťou koncepcie je takzvaná inteligentná pripravenosť budov, teda schopnosť systémov spolupracovať, monitorovať spotrebu, riadiť ju a využívať flexibilitu celej budovy.
Puškár upozorňuje, že smernica konkrétne stanovuje, že pri technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti majú byť nebytové budovy vybavené systémami automatizácie a riadenia. Takýto riadiaci systém musí byť schopný priebežne monitorovať, zaznamenávať a analyzovať spotrebu energie, umožniť jej úpravu, porovnávať výkon budovy s referenčnými hodnotami a upozorniť správcu na možnosti zlepšenia.
Podobné riešenia dnes ponúka napríklad spoločnosť LOXONE, ktorá sa automatizácii budov venuje už od roku 2009, a ktorá našej redakcii poskytla podrobné informácie o predmetnej legislatíve.
Ľuboš Barborík, country manager LOXONE Slovensko, vysvetľuje, že budova už nemá byť iba energeticky úsporná, má vedieť sama upozorniť, kde plytvá. Riešenia LOXONE, od automatizácie vykurovania, chladenia a vetrania cez inteligentné tienenie až po monitoring energií a integráciu fotovoltiky, majú podľa neho umožniť budovám fungovať efektívne a v súlade s požiadavkami EPBD. Je to pritom práve automatizácia, čo zvyšuje hodnotu budovy počas celého jej životného cyklu.
Termíny sú blízko
Smernica stanovuje aj presné dátumy, dokedy musia mať nebytové budovy zavedené systémy automatizácie. Budovy s efektívnym menovitým výkonom vykurovania, klimatizácie alebo kombinovaných systémov s vetraním nad 290 kW mali túto povinnosť splniť už do konca roka 2024.
Do konca roka 2029 sa povinnosť rozšíri aj na budovy s výkonom nad 70 kW. Podobný harmonogram platí aj pre automatické riadenie osvetlenia. Pri výkone nad 290 kW je termín koniec roka 2027, pri výkone nad 70 kW koniec roka 2029.
Puškár považuje automatizáciu riadenia budov za menej viditeľnú, ale z pohľadu vlastníkov a správcov mimoriadne praktickú časť smernice. Budova sa má postupne zmeniť z objektu, ktorý sa raz za čas energeticky preskúma, na objekt, o ktorom sa priebežne zbierajú a vyhodnocujú dáta, podľa ktorých sa následne riadi jeho prevádzka.
Pri väčších nebytových budovách tak systém riadenia budov, skrátene BMS, už nebude niečo ako nadštandard, ale pevná súčasť technického konceptu.
Barborík na záver, že rok 2029 sa môže zdať ako ďaleký termín, no pre budovu, ktorá sa práve teraz projektuje alebo rekonštruuje, je to veľmi málo času. Ak sa automatizácia zohľadní už vo fáze projektu, nejde o dodatočný náklad, ale o investíciu, ktorá sa časom vráti cez nižšiu spotrebu a jednoduchšiu prevádzku.
Podľa jeho skúseností z LOXONE si vlastníci budov dokonca čoraz častejšie nechcú len splniť zákonnú povinnosť, ale chcú budovu, ktorá sa o energiu postará sama a tiež sama ukáže správcovi, kde je ešte priestor na zlepšenie.
