Hoci sa geopolitika v Európe v posledných mesiacoch výrazne mení, realita infraštruktúry a ekonomiky zjavne nepustí. Nový maďarský premiér Péter Magyar, ktorý po jarných voľbách prevzal vedenie krajiny, musel hneď vo svojich prvých zásadných rozhovoroch čeliť nepríjmenej téme, a to energetickej závislosti Budapešti od Moskvy. Hoci je Magyar viditeľne proeurópsky orientovaný, tvrdí, že Maďarsko sa jednoducho nemôže úplne a už vôbec nie okamžite odstrihnúť od ruských energetických zdrojov, píše spravodajský portál agentúry TASR.
S týmto verdiktom prišiel maďarský premiér v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde. Povedal, že krajina sa určite pokusí diverzifikovať dodávky, no úplne odstrihnutie sa od ruských zdrojov vraj nie je možné. Očividne teda ani zmena politického kurzu v Budapešti nedokáže okamžite vymazať dekády budovania potrubných trás, ktoré krajinu pripútali k ruským ložiskám.
Ekonomika má prednosť
Magyar pritom takto hovoril už dávnejšie, keď poskytol rozhovor pre nemecký mienkotvorný denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Vtedy jasne zdôraznil, že Maďarsko aj naďalej zostáva závislé od stabilných dodávok ruskej ropy. Podľa premiéra si krajina v súčasnej ekonomickej situácii skrátka nemôže dovoliť riskovať, respektíve obetovať konkurencieschopnosť svojich vlastných firiem na úkor unáhlených politických gest.
V rozhovoroch ale zároveň vyjadril pevné presvedčenie o budúcom vývoji. Predpovedá, že akonáhle dôjde k oficiálnemu ukončeniu vojenského konfliktu na Ukrajine, všetci veľkí hráči sa opäť vrátia k pragmatizmu. „Nikto nebude mať záujem o novú studenú vojnu, a to ani v energetickej sfére,“ dodal optimisticky pre Le Monde.
Prečo na to EÚ tak tlačí?
Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine sa pre Brusel stalo absolútnou prioritou číslo jeden „odstrihnutie“ sa od ruských fosílnych palív. Dôvodov je pritom hneď niekoľko.
Po prvé, EÚ vie, že nákupom ruskej ropy a zemného plynu posiela miliardy eur priamo do štátnej pokladnice Kremľa, z ktorej sú následne financovaná útoky na Ukrajinu. Stopka pre tieto suroviny mala za cieľ obmedziť schopnosť Moskvy viesť vojnu. Inak povedané, čím dlhšie by EÚ platila, tým dlhšie má Putin príjem na dotovanie armády.
Druhým dôvodom je energetické vydieranie. Rusko v minulosti viackrát ukázalo, že sa nebojí používať svoje kohútiky na plyn a ropu ako prostriedok na vydieranie. Stačilo malé priškrtenie dodávok, nečakané technické odstávky či požiadavky na platby v rubľoch. Európa pochopila, že spoliehať sa len na jedného dodávateľa, ešte k tomu tak nevyspytateľného, je nebezpečná a dlhodobo neudržateľná stratégia.
Tretím dôvodom je autonómia. EÚ sa dlhodobo snaží o energetickú sebestačnosť. Závislosť od autoritárskych režimov v oblastiach, akými sú energie či polovodiče, sa ukázala ako jedna z najväčších slabín európskeho kontinentu.
Prečo s tým majú štáty problém?
Zatiaľ čo prímorské štáty ako Nemecko, Francúzsko či Holandsko dokázali relatívne rýchlo prejsť na alternatívne trasy, najmä vďaka masívnemu budovaniu terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA alebo Kataru a tankerovým dodávkam ropy, vnútrozemské štáty sa ocitli v akejsi pasci.
Maďarsko, podobne ako Slovensko či Česká republika, nemá prístup k moru. Celá naša priemyselná infraštruktúra bola od čias socializmu budovaná jednostranne. Rafinérie v našom regióne (vrátane maďarského koncernu MOL) sú technologicky nastavené a kalibrované primárne na spracovanie špecifického typu ťažkej ruskej ropy (REBCO), ktorá prúdi cez južnú vetvu ropovodu Družba.
Prechod na iné typy ropy, napríklad ľahkú ropu z Blízkeho východu alebo Severného mora, nie je zrovna jednoduché ani lacné. Vyžaduje si to miliardové investície do prestavby technológií, čo je samo osebe proces na niekoľko rokov. Ak by Maďarsko tieto dodávky okamžite stoplo, domáce rafinérie by nedokázali produkovať dostatok palív, čo by viedlo k raketovému nárastu cien na čerpacích staniciach a ochromeniu konkurencieschopnosti maďarských podnikov.
Diverzifikácia áno, ale s rozumom
Péter Magyar svojím verdiktom nevyjadril náklonnosť Putinovi. Len rozmýšľa ekonomicky a pragmanticky. Na rozdiel od predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá sa často stavala do otvorenej opozície voči Bruselu a sankcie blokovala z ideologických dôvodov, Magyar súhlasí, že hľadanie nových dodávateľov a alternatívnych ciest je budúcnosť. Zároveň však identifikuje limity, cez ktoré z ekonomických dôvodov nemôže prejsť.
