Rusko sa snaží vybudovať vlastnú alternatívu k satelitnému internetu Starlink, no jeho ambiciózny projekt narazil na vážny problém. Ani jeden zo 16 satelitov vypustených v druhej várke nedosiahol plánovanú výšku. Niektoré objekty už dokonca opúšťajú obežnú dráhu a môžu čoskoro zhorieť v atmosfére.
Ide o satelity systému Rassvet, ktorý vyvíja ruská spoločnosť Bureau 1440. Druhá skupina 16 zariadení odštartovala 19. júla. Podľa analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny, ktorý vychádza aj z údajov orbitálneho systému N2YO, však žiadny zo satelitov nedosiahol ani očakávanú výšku približne 550 kilometrov.
Väčšina zostáva približne 300 až 400 kilometrov nad Zemou. To je ďaleko od približne 870 kilometrov, kde sa podľa ISW počíta s ich operačnou dráhou. Najmenej dva satelity už podľa dostupných údajov klesajú smerom k atmosfére. V nižšej výške na ne zároveň výraznejšie pôsobí odpor zvyškov atmosféry, čo skracuje ich životnosť a zvyšuje spotrebu paliva potrebného na udržanie dráhy.
Ruská alternatíva Starlinku má problémy
Podstatne lepšie nedopadla ani prvá séria 16 satelitov vypustená v marci. Do stabilnejšej plánovanej výšky sa podľa ISW dostalo iba 12 z nich, pričom jeden zo satelitov už medzičasom zanikol v atmosfére. Fungujúce zariadenia napriek tomu nie sú bez významu. Nad Ukrajinou dnes dokážu ruským jednotkám vytvoriť približne dve krátke komunikačné okná denne s celkovým trvaním do 90 minút. Nie je to nepretržité pripojenie porovnateľné so Starlinkom, ale aj obmedzená satelitná komunikácia môže byť na bojisku užitočná.
Rusko vývoj Rassvetu urýchľuje najmä po tom, čo vo februári ruské jednotky na Ukrajine prišli o prístup k terminálom Starlink, ktoré získavali cez neoficiálne kanály. Podľa ISW práve tlak na rýchle vytvorenie vlastnej siete môže byť jednou z príčin súčasných problémov.
Aj čiastočne funkčná sieť môže pomôcť armáde
Každý funkčný satelit predlžuje čas, počas ktorého môže ruská armáda využívať vlastné satelitné spojenie. Stabilné nepretržité pokrytie nad Ukrajinou by však podľa odhadov vyžadovalo približne 200 až 300 funkčných satelitov.
Najväčšou prekážkou pritom nemusí byť iba samotná technológia. Rusko používa na vynášanie Rassvetu rakety Sojuz-2.1b, ktorých počet je obmedzený a potrebné sú aj pre ďalšie vesmírne programy. Pri doterajšom tempe ISW odhaduje, že by Moskva dokázala počas štyroch rokov vyniesť najviac približne 128 satelitov. Po prvých dvoch štartoch tak Rusko síce dostalo do vesmíru 32 produkčných satelitov Rassvet, no podľa výpočtu ISW sa do udržateľnej operačnej výšky dostalo iba 37,5 percenta z nich. Ak sa úspešnosť ďalších štartov výrazne nezlepší, cesta k ruskej alternatíve Starlinku bude podstatne dlhšia, než Moskva plánovala.
