Globálna ekonomika sa musí vysporiadať s ďalším energetickým otrasom. Hormuzský prieliv zostáva zablokovaný, ceny ropy aj plynu sa držia na vysokých úrovniach a inflácia opäť naberá na sile. Centrálne banky po celom svete tak teraz stoja pred rozhodnutím, nie či, ale kedy sprísniť menovú politiku.
Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších námorných trás na svete. Prechádza ním zhruba pätina globálneho obchodu s ropou. Jeho zablokovanie spôsobilo výraznú nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na energetických trhoch. Všetci potrebujeme ropu, hlavne kvôli palivám, no keďže tepna nefunguje, ponuka zaostáva. Výsledkom sú vysoké ceny.
V dôsledku konfliktu na Blízkom východe sa cena ropy vyšplhala nad 100 dolárov za barel a ceny plynu v Európe stúpli za uplynulé týždne o 120 percent.
Ekonomický analytik UNIQA investičnej spoločnosti Václav Franče podľa spravodajského portálu TASR podotkol, že aj keby sa prieliv vrátil do prevádzku už zajtra, problémy v zásobovaní energiami by len tak nezmizli. Energetická infraštruktúra je totiž výrazne poškodená a jej obnova potrvá mnoho mesiacov. Navyše, ropné zásoby sú vyčerpané a ich dopĺňanie bude tlačiť ceny nahor.
Franče tiež upozornil, že prechod prielivom bude vždy zahŕňať určitú rizikovú prémiu, ktorá sa premietne do cien ropy natrvalo. Podľa jeho odhadov úplná normalizácia trhu s ropou potrvá až do roku 2027.
Inflácia s druhotným efektom
Energetické šoky pritom nemajú vplyv len na ceny benzínu a nafty pri pumpách. Ich dôsledky sa prelievajú do celej ekonomiky prostredníctvom niečoho, čo ekonómovia označujú ako druhotná inflácia. Funguje to celkom jednoducho. Drahá ropa zdražuje pohonné látky, dopravu aj petrochemické vstupy, zatiaľ čo drahý plyn zaťažuje priemysel, chemickú výrobu a v konečnom dôsledku aj ceny elektriny. Hoci teda zdražie len pár komodít, pocíti to celá ekonomika, keďže takmer všetci sú od týchto komodít závislí.
Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) sa priame efekty drahších energií v inflácii prejavujú už teraz. Firmy zároveň naznačujú, že budú musieť premietnuť zvýšené náklady do koncových cien pre spotrebiteľov. Celková inflácia v eurozóne stúpla v apríli na tri percentá, pričom energie boli jej najrýchlejšie rastúcou zložkou.
Franče ďalej varoval, že energetický šok sa môže zakotviť v inflačných očakávaniach firiem aj domácností. A práve to je z pohľadu centrálnych bánk ten najnebezpečnejší scenár.
Svetová banka vo svojom odhade vývoja komodít upozornila, že ceny energií by mali v tomto roku stúpnuť o 24 percent a dosiahnuť tak najvyššiu úroveň od roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Cena ropy Brent by mala v roku 2026 dosiahnuť priemer 86 dolárov za barel, v predošlom roku to bolo 69 dolárov.
Banky musia zvyšovať sadzby
Na tento vývoj reagujú aj finančné trhy. Výnosy dlhopisov rastú a očakávania investorov ohľadom budúceho nastavenia úrokových sadzieb sa posunuli smerom nahor, a to na oboch stranách Atlantiku. V prípade amerického Fedu trhy v súčasnosti započítavajú jedno zvýšenie sadzieb v priebehu tohto roka. V eurozóne sa očakávajú až tri zvýšenia sadzieb.
Podľa Frančeho sú centrálne banky na akomsi rázcestí. Ak by ponechali úrokové sadzby bez zmeny, reálne úrokové sadzby by klesli a menová politika by prestala plniť svoju reštriktívnu (obmedzujúcu) funkciu. Nie všetky centrálne banky však čelia rovnakej situácii.
Najväčšie riziko nesie Európska centrálna banka. Jej hlavná úroková sadzba je na úrovni dvoch percent, kým inflácia v eurozóne, ako sme spomenuli, dosiahla v apríli tri percentá. To znamená, že reálna úroková sadzba je momentálne záporná. Keď k tomu pripočítame oslabenie eura voči doláru, dostávame sa k záveru, že menová politika ECB v súčasnosti nie je reštriktívna. A práve preto je teraz najvyšší čas, aby došlo na konkrétny zásah.
Americký Fed je v pohodlnejšej pozícii. Jeho hlavná sadzba sa nachádza v pásme 3,5 až 3,75 percenta. Navyše, časť takzvaného sprísňovacieho efektu v USA má na svedomí silnejší dolár, ktorý zdražuje dovozy a tým pádom tlmí infláciu.
Pre nás je ale dôležitá ECB a jej rozhodnutia. Keďže sme malá ekonomika orientovaná na vývoz, akékoľvek zvýšenie sadzieb z jej strany sa rýchlo pretaví do drahších hypoték, spotrebných úverov aj firemného financovania. Samozrejme, netreba zabúdať na to, že ceny energií zaťažujú domácnosti a firmy aj priamo cez účty za elektrinu a plyn.
Ak by vysoké ceny plynu trvali dlhšiu dobu, čo reálne hrozí, Slovensku a celej Európe hrozia vážne ekonomické problémy. A žiaľ, medzi nimi je aj prepúšťanie, hlavne v priemysle.
