Fiktívne faktúry a bločky zažívajú na Slovensku masívny rozmach, no odborníci dôrazne varujú pred likvidačnými následkami a väzením. Nielen predaj, ale aj nákup falošných dokladov, napríklad na stavebný materiál či fiktívne služby, je závažný trestný čin. Ide totiž o krátenie dane alebo rovno daňový podvod.
O tomto fenoméne sa nehovorí veľmi často, no pritom má obrovský negatívny dopad na štátnu kasu aj férové ekonomické prostredie. Fiktívne faktúry sú v podstate rýchly zisk bez dodania reálneho tovaru a bez odvedenia poctivej práce. Pre mnohých nepoctivých podnikateľov je blesková a jednoduchá cesta, ako oklamať štát na daniach a odbremeniť sa tak od daní. V skutočnosti je to však veľmi riskantný biznis, ktorý so sebou nesie právne aj finančné dôsledky, a to pre každého, kto sa doň zapojí.
V rámci investigatívnej relácie Reportéri sa podarilo odhaliť šokujúce detaily zo zákulisia tohto nelegálneho obchodu, píšu Správy STVR. Redaktori komunikovali priamo s ľuďmi, ktorí s falošnými dokladmi bežne kšeftujú. Tí dokonca tvrdia, že celý ich systém funguje bez akéhokoľvek rizika, teda mimo dosah kontrolných orgánov. No ako je to naozaj?
Sociálne siete a rôzne online platformy sú doslova zaplavené ponukami, kde sa anonymní predajcovia predbiehajú v distribúcii sfalšovaných bločkov a faktúr. Novinári so zmenenou identitou predstierali záujem o nákup týchto dokumentov, pričom podvodníci na dopyt reagovali takmer okamžite. V prvom rade sa snažili zistiť, o akú veľkú sumu peňazí má potenciálny odberateľ záujem, pričom jasne naznačovali, že pokiaľ nepôjde o transakcie v hodnotách desiatok tisíc eur, nemajú najmenší dôvod pokračovať v diskusii.
Drvivá väčšina z nich striktne odmietala akékoľvek osobné stretnutia. Celú nelegálnu dohodu chcela realizovať výhradne cez telefón alebo šifrované komunikačné aplikácie.
Jeden z predajcov, ktorý pochádza z východného Slovenska, v rozhovore dokonca opísal svoj postup. Uviedol, že sa momentálne nachádza v Českej republike a požadoval kontakt cez WhatsApp, pretože tam rieši dôležité informácie so svojimi stálymi klientmi.
Podľa Martina Tužinského zo Združenia účtovníkov Slovenska to, že systém má stálych zákazníkov, nie je nič prekvapujúce, keďže ponuka bločkov alebo faktúr na rôznych internetových platformách u nás funguje už dlhé roky.
Začiatky v 90. rokoch
Nejde teda o nový biznis. Funguje de facto nepretržite už od 90. rokov, kedy sa na Slovensku začalo slobodne podnikať. Základný problém celej schémy popísala daňová poradkyňa a členka prezídia Slovenskej komory daňových poradcov Alica Orda-Oravcová. Vysvetlila, že ide o obrovský problém, pretože ten podnikateľ, ktorý nakúpi takéto faktúry, v skutočnosti nikdy nedostal tovary alebo služby, ktoré sú predmetom týchto vystavených faktúr.
Hoci sa štát proti tomuto fenoménu snaží bojovať, podľa Tužinského je stále na strane, ktorá ťahá za kratší koniec. Podvodníci si totiž zakaždým nájdu nový spôsob, ako obísť platnú legislatívu.
Stavebný materiál a rekonštrukcie
Za kratší koniec logicky ťahá aj z hľadiska príjmov do štátnej kasy. Alica Orda-Oravcová ozrejmila, že podnikateľ, ktorý si nakupuje takéto faktúry, si nekráti len samotnú daň z príjmov, ale ak je aj registrovaným platiteľom DPH, oberá štátny rozpočet o daň z pridanej hodnoty.
Investigatívny tím komunikoval niekoľko dní aj s predajcom zo Záhoria, ktorý nakoniec, hoci to nie je bežné, súhlasil s osobným stretnutím. Počas rozhovoru sa zaujímal o to, aký typ daňovej povinnosti potrebuje fiktívny klient znížiť, pričom sa priamo pýtal, či ide o príjmy z podnikania za uplynulý rok 2025.
Keď redaktori spomenuli vymyslené odporúčanie od účtovníčky na zníženie daní, predajca zo Záhoria okamžite ponúkol viacero alternatív. Podľa neho sú najlepším riešením bločky, hoci naznačil, že vie zabezpečiť aj klasické faktúry. Upresnil, že môže ísť napríklad o doklady za stavebný materiál.
K problematike sa vyjadril aj prezident finančnej správy Jozef Kiss. Ten potvrdil, že štátne orgány majú jasne identifikované subjekty, ktorých ekonomická činnosť absolútne nesúvisí s tým, ako sa vyvíjajú ich tržby. To v praxi znamená, že u týchto subjektov je vysoká pravdepodobnosť výskytu falošných dokladov. Ide o rôzne pokladničné doklady a faktúry, ktoré sa vystavujú výhradne za účelom nelegálnej optimalizácie.
Priekupník zo Záhoria počas stretnutia tvrdil, že zabezpečiť doklady v hodnote približne 50-tisíc eur nie je žiadny problém. Podotkol však, že treba celkovú sumu rozdeliť na viacero menších faktúr a tie rozdeliť medzi viaceré spriaznené firmy. Ideálnym krytím by podľa neho mohli byť faktúry vystavené za rekonštrukciu kancelárskych priestorov.
Vyzerá to teda tak, že obchodníci s fiktívnymi faktúrami sú si celkom istí úspechom. Tužinský však varuje, že tento optimizmus je prehnaný. Možno to je výhodné pre toho, kto tieto faktúry alebo bločky predáva, nakoľko speňažuje niečo, čo je v skutočnosti neexistuje. Problém nastáva na strane kupujúceho, ktorý by si chcel takýto bloček alebo faktúru uplatniť do svojich daňových výdavkov. Má to mnoho nebezpečných rozmerov, nakoľko sa účtuje niečo, čo sa v skutočnosti nikdy neudialo. To je fatálne porušenie zákona o účtovníctve.
Vraj sa to nedá odhaliť
Spomínaný muž z Prievidze, s ktorým sa dalo spojiť len telefonicky, sa snažil obhajovať systém tým, že fiktívne stavebné práce sú zo strany štátu prakticky nepreukázateľné. Vyhlásil, že pokiaľ to obe strany robia seriózne a “nerobia to ako dementi”, nie je dôvod na obavy. On sám to všetko nahádže do systému a nikto nemá ako reálne dokázať, čo presne sa stalo.
Je to však mýtus. Správca dane totiž v prvom kroku podrobne skúma, či tieto služby alebo tovary daný podnikateľ reálne spotreboval. To znamená, že kontrolóri preverujú, kto reálne bol fyzicky u podnikateľa v objekte vykonávať tieto služby, ako mu boli tovary reálne dovezené, a odkiaľ jeho dodávateľ tieto tovary pôvodne nakúpil. Skúmajú sa jednoducho všetky logistické a ekonomické okolnosti.
Ďalší predajca z východného Slovenska sa dokonca pochválil, že má v tejto oblasti dlhodobú prax, respektíve že takto pomáha svojim známym už roky. Dodal, že po telefonátoch s klientmi vždy kompletne vymazal celú textovú komunikáciu. Aby toho nebolo málo, jeho bratranec vraj pracuje na daňovom úrade a on sám mu poradil, aby po každom hovore okamžite vymazal stopy komunikácie.
Dá sa to riešiť, no ťažko
Podľa vyjadrenia Kissa sa dá takéto priekupníctvo, no bude to stáť ešte veľa úsilia a času. Podvodníci totiž majú komplexný a sofistikovaný systém. Kým sa tak stane, nových priekupníkov môže od tejto praxe odrádzať aspoň trestnoprávne riziko. Ako vysvetľuje advokát Milan Ficek, akéto konanie, a to nielen na strane toho, kto faktúry ponúka, ale rovnako aj na strane ľudí, ktorí tieto faktúry vedome kupujú, je považované za závažný trestný čin, pretože ide buď o skrátenie dane, alebo rovno o daňový podvod.
Zároveň upozornil na dôležitý detail, kedy daňový úrad môže požadovať od podnikateľa, aby sám hodnoverne preukázal, že uplatnenie faktúry v jeho účtovníctve je plne odôvodnené. To znamená, že bremeno dôkazu leží na podnikateľovi. Inak povedané, vinu nebude dokazovať daňový úrad, ale vy sami budete musieť pred úradníkmi dokázať, že ste si reálne mohli tieto náklady odpočítať.
