Keď dnes potrebujete vybaviť hypotéku, poistiť firmu alebo podpísať zmluvu s novým operátorom, často vás čaká rovnaký scenár, a to kopa vybavovačiek, behačiek a papierovačiek. Hoci štát už pred rokmi sľuboval, že to skončí, realita bežných dní vyzerá inak. V súkromnom sektore totiž od vás stále pýtajú rôzne oficiálne papiere a potvrdenia. Túto prax by však mohla čoskoro ukončiť nová legislatívna zmena, ktorú do Národnej rady SR predložili poslanci opozičného hnutia Progresívne Slovensko.
Základom návrhu je novela zákona o e-Governmente, teda zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ak získa podporu v parlamente, účinnosť by mala nadobudnúť od 1. januára 2027, informuje spravodajský portál agentúry TASR.
Hlavným cieľom je uľahčiť život bežným občanom, ale aj živnostníkom či firmám. Zmena mieri hlavne na to, aby ľudia nemuseli neustále dokladovať vybrané výpisy a odpisy zo štátnych evidencií, keď komunikujú s tretími stranami.
V súčasnosti totiž súkromné subjekty nemajú jednoduchý a právne záväzný prístup k štátnym databázam. Poslanci preto v dôvodovej správe vysvetľujú, že chcú inštitúciám mimo verejnej správy umožniť údaje overovať zo štátnych registrov. Takéto overenie by bolo priamo použiteľné na právne úkony.
To by znamenalo, že banka alebo poisťovňa by si potrebné skutočnosti vedela overiť sama online, takže vy by ste nemuseli zháňať žiadne fyzické potvrdenia.
Doterajšie zmeny zastavili na polceste
V rokoch 2018 až 2022 síce na Slovensku postupne nabiehal do praxe zákon proti byrokracii, no ten mal zásadný háčik. Osekávanie papierovania sa totiž dotklo iba kontaktu občanov a podnikateľov s orgánmi verejnej moci. Štátne úrady si tak síce medzi sebou začali vymieňať desiatky údajov, no súkromný sektor vplyv týchto pravidiel nijako nepocítil.
Podľa platných pravidiel dnes občania a podnikatelia nemusia úradom nosiť 22 rôznych výpisov a odpisov z verejných registrov. Akonáhle však človek vykročí mimo štátnu správu a vstúpi do banky, poisťovne či pobočky operátora, musí predkladať overené papiere. Sľubované zjednodušenie tak v bežnom živote funguje len spolovice, čo mnohých ľudí zbytočne oberá o čas aj peniaze.
Musíme si kupovať vlastné dáta
Celý problém spočíva v tom, že viaceré bežne dostupné verejné registre, ako je napríklad obchodný register na internete, nie sú oficiálne použiteľné na právne úkony. Ak teda pomyselný podnikateľ potrebuje preukázať svoje oprávnenie pred bankou, nevystačí si len s internetovým výpisom. Musí navštíviť pobočku Slovenskej pošty, kde fungujú integrované obslužné miesta, prípadne ísť priamo na príslušnú inštitúciu a zaplatiť za oficiálne potvrdenie.
Poslanci zároveň upozorňujú na zaujímavý detail z praxe. Na poštách sa v súčasnosti vydávajú iba štyri z celkovo 22 potvrdení a výpisov zo štátnych evidencií. Hlavným dôvodom, prečo ich pošty vôbec tlačia a ľudia si po ne chodia, je práve požiadavka komerčných inštitúcií. Práve túto nelogickú funkcionalitu by malo vyriešiť schválenie predloženej novely.
Takže čo by to znamenalo?
Dnes je celkom bežné, že síce štát eviduje údaje o občanoch, no banka či poisťovňa ich od neho nevedia oficiálne prevziať. Výsledkom je, že si musíte vziať voľno v práci, vystáť rad na pošte alebo na úrade, zaplatiť správny poplatok za papier s pečiatkou a ten následne odniesť do pobočky.
To znamená, že úľavu by sme pocítili pri riešení viacerých bežných situácií, ako je žiadosť o hypotéku, refinancovanie úveru, kúpa nehnuteľnosti či poistenie majetku. V týchto prípadoch si finančné inštitúcie často pýtajú napríklad výpisy z listu vlastníctva použiteľné na právne úkony, potvrdenia o pobyte či rôzne matričné doklady. Po novom by ste pri podpise zmluvy jednoducho udelili súhlas a pracovník banky by si danú skutočnosť overil priamo v systéme. Celý schvaľovací proces by sa tak skrátil z niekoľkých dní či týždňov na minúty.
Veľký rozdiel by pocítili aj drobní živnostníci a konatelia menších firiem. Pri zakladaní podnikateľského účtu, žiadosti o auto na leasing alebo podpisovaní firemného paušálu by už nemuseli platiť poplatky za overené výpisy z obchodného či živnostenského registra. Nielenže ušetria peniaze za kolky a poplatky, ale sa tiež zbavia zbytočného stresu z toho, či im výpis náhodou neprepadol. Mnohé inštitúcie totiž vyžadujú dokumenty nie staršie ako tri mesiace.
V neposlednom rade by to otvorilo dvere plnohodnotnému vybavovaniu služieb na diaľku. Aj keď mnohé banky a operátori dnes ponúkajú možnosť založiť účet alebo dohodnúť paušál cez aplikáciu, proces sa často zasekne v momente, kedy treba doložiť papier použiteľný na právne úkony. Ak by súkromný sektor získal zákonné právo čerpať záväzné dáta priamo z evidencií, väčšinu zmlúv by bolo možné uzavrieť kompletne online.
