Dôchodkové prognózy, trh práce a udržateľnosť sociálneho systému. Tieto tri témy boli predmetmi poslednej diskusnej relácie STVR O 5 minút 12, v ktorej sa stretli minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) a podpredsedníčka výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Simona Petrík (Progresívne Slovensko). Nešlo však ani tak o diskusiu, skôr o ostrú výmenu názorov.
Dôchodkové prognózy
Najviac sporným bodom boli dôchodkové prognózy, ktoré začala Sociálna poisťovňa tento mesiac posielať všetkým poistencom. Ide o dokument, ktorý adresátovi ukazuje odhadovanú výšku budúceho dôchodku, a to v troch scenároch, menovite pesimistickom (najhoršom možnom), základnom (najviac pravdepodobnom) a optimistickom (najlepšom možnom). Konkrétne hodnoty uvádza na základe priebehu doterajšieho obdobia dôchodkového poistenia.
Dokument dostalo alebo dostane všetkých 3,5 milióna poistencov, pričom prognózy chodia poštou, do Elektronického účtu poistenca alebo e-mailom.
Problém je, že mnohé prognózy obsahujú chyby. Ako sme vás informovali na našom webe, v dokumentoch mnohým ľuďom chýbajú odpracované roky, ale aj obdobia štúdia či údaje o deťoch. Niektoré prognózy boli dokonca doručené nesprávnej osobe.
Simona Petrík označila tieto pochybenia za „babráctvo“ a spolu s predsedom hnutia Michalom Šimečkom na tlačovej konferencii vyhlásila, že prognózy, ktoré mali priniesť dôležité informácie, vyvolali iba chaos a neistotu. Asi celkom očakávane, Sociálna poisťovňa sa voči týmto vyjadreniam ohradila.
Aj minister Tomáš dôchodkové prognózy bráni. Chyby podľa neho nie sú vinou Sociálnej poisťovne, ale dôsledkom toho, že zamestnávatelia si nesplnili povinnosť, teda že neposielali poisťovni evidenčné listy zamestnancov.
To ale nerieši iný, možno ešte väčší problém. Prognózy vychádzajú z predpokladov, ktoré nemusia zodpovedať budúcej realite dôchodkového systému. To znamená, že mnohých poistencov maximálne tak vystrašia.
Problém je to hlavne pri mladších poistencoch, ktorí pracujú (a platia odvody) len krátko. Celkom úsmevne to demonštrovala dôchodková prognóza, ktorú dostala 19-ročná študentka. Na dôchodku jej vychádzalo len 6 eur.
Inak povedané, nie pre každého má dôchodková prognóza rovnakú výpovednú hodnotu. Po prvé, mladší poistenci majú kratšiu pracovnú a odvodovú históriu. Po druhé, dôchodkový systém na Slovensku takmer neustále prechádza zmenami, a to nielen kvôli priamym štátnym zásahom, ale aj kvôli externým faktorom, ktoré často nemožno predpovedať.
Ak dnes máte dajme tomu 20 rokov, od dôchodku vás delia dekády, počas ktorých sa vystrieda niekoľko vlád, zmení sa demografické rozloženie krajiny, prídu nové pravidlá, zmení sa charakter peňazí aj nároky poistencov. Toto sú faktory, ktoré vám nepredpovie ani tá najlepšia veštecká guľa.
Udržateľnosť dôchodkového systému
Zároveň to sú faktory, ktoré sú priamo naviazané na druhú tému, ktorá sa počas diskusie preberala, a to udržateľnosť dôchodkového systému.
Keďže niektoré zmeny nemožno predpovedať, je systém dlhodobo udržateľný? Už terajšie dáta pritom ukazujú, že skôr nie. Sociálna poisťovňa uzavrela rok 2025 so stratou 1,22 miliardy eur. Tento deficit podľa expertov súvisí predovšetkým s negatívnym saldom základného fondu starobného poistenia.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pritom ešte predvlani skonštatovala, že ani po novelách zákona o sociálnom poistení sa udržateľnosť systému nezlepšila. Svoju “zásluhu” na tom majú aj vysoké 13. dôchodky, konkrétne sumou rovnou 0,4 percenta HDP. Odborníci sa zhodujú na tom, že táto strata sa vykompenzuje najskôr o 50 rokov.
Súčasná vláda viackrát prehlásila, že na dôchodkový systém sa ani napriek konsolidácii verejných financií siahať nebude. Simona Petrík a opozícia oponujú, že bez štrukturálnych zmien systém príliš dlho nevydrží, pričom prognózy tento problém len zviditeľnili.
Trh práce
V neposlednom rade sa politici zaoberali aj slovenským trhom práce. Tomáš, pochopiteľne, hovoril hlavne o pozitívnych štatistikách. Nezamestnanosť v marci tohto roku klesla vo všetkých krajoch, zatiaľ podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku sa ustálil na úrovni 4,03 percenta.
Slovensko v tomto období zaznamenalo rekordných 140-tisíc voľných pracovných miest, najviac ich bolo v administratíve a podporných službách, priemyselnej výrobe a doprave. Ďalej, takmer 80 percent ľudí, ktorí odišli z evidencie, sa vraj opätovne umiestnili na pracovnom trhu.
Pozitívne čísla potvrdili aj za apríl. Problém však vzniká v momente, keď sa pozrieme na medziročné porovnania. Štát používa ukazovateľ známy ako PDU, ktorý odráža podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na celkovom počte ľudí v produktívnom veku. Aprílová miera PDU (3,96 percenta) je vyššia, než aká bola vlani v apríli, kedy dosahovala 3,71 percenta. Hoci teda od začiatku roka nezamestnanosť klesá, v medziročnom porovnaní sme na tom horšie ako v prvých mesiacoch 2025.
A taktiež netreba zabúdať na to, že slovenská populácia starne. Mladí ľudia nemajú motiváciu tu ostať, pracovať, platiť odvody, a teda prispievať k rastu ekonomiky. To znamená, že v krajine bude čoraz väčší podiel ľudí v mimo produktívneho veku. Inak povedané, na dôchodky nebude mať kto robiť.
