Hoci už bola slovenská ekonomika aj v lepšom stave, štát potvrdil, že jeden dôležitý ukazovateľ naznačuje skôr pozitívny vývoj. V apríli vraj klesla nezamestnanosť vo všetkých ôsmich krajoch a vo väčšine okresov. Odborníci a časť opozície však upozorňujú, že aj keď tieto čísla samé osebe vyzerajú dobre, veľa závisí od toho, s čím ich porovnáme.
Štát, konkrétne Erik Tomáš (Hlas-SD), minister práce sociálnych vecí a rodiny, sa vo svojich výsledkoch opieral o podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na celkovom počte ľudí v produktívnom veku, známym ako PDU. Práve ten dosiahol v apríli úroveň 3,96 percenta, informuje spravodajský portál agentúry TASR.
Tento výsledok odráža mierny pokles oproti marcu, kedy hodnota PDU dosahovala 4,03 percenta (rozdiel 0,7 percentuálneho bodu). V januári pritom dosahoval PDU úroveň 4,42 percenta. Tento rok teda nezamestnanosť priebežne klesá, no pri januárovom výsledku ešte chvíľku zostaneme. V januári 2025 totiž nezamestnanosť podľa PDU dosahovala len 3,92 percenta.
Podľa ÚPSVaR vysvetlil, že hoci nezamestnanosť na začiatku roka mierne rástla, vraj to je pre toto obdobie obvyklý sezónny jav. Celkový pokles od januárového vrcholu tak dosiahol 0,46 percentuálneho bodu, pričom jarné mesiace tradične prinášajú sezónny nárast dopytu po pracovnej sile, hlavne v cestovnom ruchu, stavebníctve a poľnohospodárstve.
Je tu háčik
Problém je v tom, že keď sa pozrieme na medziročné porovnanie, výsledok nebol horší len v januári. Denník N upozorňuje, že aprílová miera PDU (3,96 percenta) je vyššia, než aká bola vlani v apríli, kedy dosahovala 3,71 percenta. Inými slovami, hoci od začiatku roka nezamestnanosť klesá, v medziročnom porovnaní sme na tom horšie ako v prvých mesiacoch 2025.
A práve tento kontrast je jedným z dôvodov, prečo v parlamente na pravidelnej báze dochádza k ostrým hádkam. Opozícia opakovane upozorňovala na hromadné prepúšťania v niektorých sektoroch a zárovečh spochybňovala optimizmus vládnych predstaviteľov.
Minister Tomáš tieto výhrady odmieta, pričom ukazuje prstom práve na pokles v tomto roku a údajne rekordné počty voľných pracovných miest. V marci ich bolo podľa STVR až 140-tisíc.
Háčik je však nielen v tom, že ide o cielený výber argumentov, ale aj v tom, že stále čakáme na podrobnejšie údaje podľa pôvodnej metodiky (miera evidovanej nezamestnanosti, MEN). Tú zatiaľ ústredie práce nezverejnilo.
Rozdiely v regiónoch
Ďalším sporným bodom je “pokles vo všetkých krajoch a vo väčšine regiónov”. Táto formulácia znie prívetivo, avšak obrovské regionálne rozdiely pretrvávajú. Konkrétne v marci podľa Aktualít malo nezamestnanosť nad 10 percent len jediné miesto na Slovensku, a to okres Rimavská Sobota, ktorý sa dlhodobo trápi odlivom pracovnej sily, nedostatkom investícií a obmedzeným pracovným príležitostiam.
Aby sme mali úplne kompletný obraz, treba upozorniť aj na údaje Štatistického úradu SR. Ten uvádza, že miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS), čo metodika Eurostatu, dosiahla v 4. štvrťroku 2025 hodnotu 5,6 percenta. Opomenúť potom nemožno ani platy. Podľa Inštitútu zamestnanosti dosiahla priemerná mzda za 4. štvrťrok 2025 úroveň 1 739 eur mesačne. Minimálna mzda pre rok 2026 je stanovená na 915 eur.
Čo nás čaká?
Tradičný sezónny model napovedá, že nezamestnanosť by mala v jarných a letných mesiacoch ďalej klesať, nárast sa očakáva až v priebehu jesene. Podľa dokumentácie ÚPSVaR ukazovateľ PDU spravidla dosahuje najnižšie hodnoty v letných mesiacoch. Napríklad v máji roku 2023 prvýkrát klesol pod 4 percentá, pričom ďalej klesal až do jesene.
Otázkou ostáva, či tento priebeh nezmenia vonkajšie faktory. Aktuálny stav európskeho priemyslu, náznaky spomaľovania niektorých ekonomík eurozóny a geopolitické konflikty môžu veľmi rýchlo a tvrdo zasiahnuť exportne orientované odvetvia, presnejšie automobilový priemysel, elektrotechniku a strojárstvo.
A to je veľké riziko, keďže Slovensko je od exportu doslova závislé. A áno, práve tieto sektory sú u nás kľúčovými zamestnávateľmi.
