Už o pár týždňov nás čaká 15. september a s ním rovnaká situácia, akú sme zažili 8. mája. Vláda pôvodne plánovala zrušiť voľno, aby ľudia pracovali a štát viac zarobil. Pre chybu v zákone však vznikol stav, ktorý zamotal hlavu firmám aj zamestnancom. V tento deň síce musíte ísť normálne do práce, no zamestnávateľ vám musí zaplatiť peniaze navyše, respektíve príplatok. Téme sa venuje portál Peniaze.sk.
Kde presne sa stala chyba?
Tento problém vznikol pri schvaľovaní veľkého vládneho konsolidačného balíka. Politici zrušili dva sviatky, presnejšie 8. máj a 15. september. Chceli z nich urobiť obyčajné pracovné dni. Zabudli však upraviť Zákonník práce. V ňom tieto dátumy stále platia ako riadne sviatky.
Pre bežného človeka to znamená jednu dôležitú vec. Ráno musí nastúpiť na zmenu presne tak, ako v ktorýkoľvek iný pracovný deň. Keďže je však deň v Zákonníku práce stále vedený ako sviatok, patrí mu k bežnej výplate aj 100-percentný príplatok. Zamestnanec tak za svoju prácu dostane dvojnásobok. Pochopiteľne, pre firmy to až tak výhodné nie je, keďže im kvôli tomu výrazne stúpnu výdavky na personál.
Politici chybu neopravili. Ale prečo?
Minister práce Erik Tomáš najskôr tvrdil, že ide o obyčajný omyl pri písaní zákonov. Sľuboval, že túto technickú chybu vláda rýchlo opraví ešte pred májom. K žiadnej oprave však neprišlo a postoj politikov sa neskôr úplne otočil.
Premiér Robert Fico neskôr vyhlásil, že o žiadnu chybu nešlo a vláda to takto naozaj chcela. Minister financií Ladislav Kamenický k tomu doplnil, že vyššie výplaty pomôžu ekonomike, pretože ľudia viac minú v obchodoch. Zamestnávateľom odkázal, že tieto príplatky majú jednoducho zaplatiť zo svojho zisku. Zároveň priznal, že aj štát minie na platoch úradníkov navyše približne 10 miliónov eur.
Mnohé firmy radšej zatvoria
8. máj však celkom jasne ukázal, že firmy na zmenu legislatívy reagovali trochu inak, než štát očakával. Mnohé podniky jednoducho radšej prerušili prevádzku. Dvojnásobné mzdy by pre ne boli príliš drahé. Podobne reagovali aj viaceré školy, ktoré radšej vyhlásili riaditeľské voľno.
Ekonómovia preto upozorňujú, že štát na zmene v konečom dôsledku nezarobí nič. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vysvetlil, že firmy aktívne hľadajú cesty, ako nechať ľudí doma. Namiesto očakávaného rastu tak ekonomika skončí v lepšom prípade na nule, v horšom prípade v mínuse. Oficiálne čísla o reálnom dopade na rozpočet ministerstvo financií stále neukázalo.
Určitý kontrast prinieslo riešenie priamo na Úrade vlády. Kým súkromným firmám štát odkázal, aby príplatky zaplatili, pre svojich vlastných ľudí našiel inú cestu. Vedenie úradu podpísalo dohodu s odbormi a zamestnancom udelilo služobné voľno s plnou náhradou mzdy. Štátni zamestnanci tak zostanú doma, no stále dostanú zaplatené.
Ak pracujete v súkromnej firme, čakajú vás dve možné scenáre. Pokiaľ vaša prevádzka funguje nepretržite, pôjdete normálne do práce a dostanete k platu 100-percentný príplatok. Ak však zamestnávateľ nechce platiť vyššie mzdy, môže vás nechať doma na náhradnom voľne alebo vám nariadiť dovolenku.
