Majitelia niektorých viacpodlažných budov môžu v budúcnosti zaplatiť na dani z nehnuteľností viac. Ministerstvo financií pripravilo zmenu, ktorá chce samosprávam uvoľniť ruky pri určovaní príplatku za ďalšie podlažia. Vyšší účet však nevznikne automaticky, pričom bežných bytov v bytových domoch sa pripravované pravidlo netýka.
Návrh sa týka dane zo stavieb, ktorú vyberajú mestá a obce. V súčasnosti môžu pri viacpodlažnej stavbe k základnej sadzbe pripočítať za každé ďalšie podlažie maximálne 0,33 eura za meter štvorcový. Ministerstvo financií chce tento viac než dve desaťročia používaný strop pri väčšine druhov stavieb nahradiť podstatne voľnejším mechanizmom.
Daň sa nezvýši automaticky
Pripravovaná novela sama osebe nikomu daň nezvýši. O konkrétnej výške príplatku bude naďalej rozhodovať mesto alebo obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Ak samospráva súčasné nastavenie nezmení, vlastníkovi sa len pre prijatie nového zákona účet nezvýši. Podľa návrhu by obec mohla príplatky nastavovať rozdielne podľa druhu stavby aj podľa územia či katastrálneho územia. Horná hranica by už pri väčšine viacpodlažných stavieb nebola pevne stanovená sumou 33 centov. Maximálny príplatok by sa mohol naviazať na sadzbu dane zo stavieb na bývanie, ktorú má daná samospráva určenú vo svojom VZN.
Súčasný strop 0,33 eura za m² má podľa návrhu zostať zachovaný pri stavbách na bývanie. Zmena teda nemieri na klasické byty v bytových domoch a ministerstvo výslovne uvádza, že nemení ani spôsob zdaňovania pozemkov či nebytových priestorov v bytových domoch.
Najviac sa zmena môže dotknúť firiem
Väčší význam môže mať novela pri administratívnych budovách, hoteloch, priemyselných objektoch, obchodných či ďalších viacpodlažných stavbách. Čím viac ďalších podlaží stavba má, tým väčšiu úlohu hrá príplatok pri konečnom výpočte dane. Základom dane pritom nie je súčet plôch všetkých poschodí. Vychádza sa zo zastavanej plochy stavby, teda z pôdorysu jej najrozsiahlejšej nadzemnej časti. Pri viacpodlažnej budove sa výsledná sadzba následne zvyšuje o počet ďalších podlaží vynásobený príplatkom, ktorý stanovila obec.
Ministerstvo argumentuje tým, že dnešný limit už pri veľkých budovách nezodpovedá realite a vytvára degresívne zdanenie. Zmenu si podľa rezortu vyžiadali najmä väčšie samosprávy. Zároveň však platí, že ani dnešný maximálny príplatok nevyužíva väčšina obcí, takže nemožno automaticky očakávať masové zvyšovanie daní po celom Slovensku.
Návrh počíta s účinnosťou od 1. novembra 2026, legislatívny proces však ešte nie je ukončený. Daňové sadzby a príplatok za podlažie môže obec podľa zákona meniť iba s účinnosťou od 1. januára zdaňovacieho obdobia. Ak preto novela prejde v navrhovanej podobe a samospráva následne upraví svoje VZN, prvé reálne zvýšenie by sa mohlo prejaviť najskôr pri dani za rok 2027.
