Mnohí Slováci odchádzali alebo odchádzajú za prácou do cudziny. Nie je to nič nevšedné. Keď sa však kariéra začne chýliť ku koncu, prichádza na rad dôležitá otázka. Čo bude s peniazmi, ktoré sme odviedli v cudzích štátoch? Dobrou správou je, že vďaka medzinárodným dohodám a európskym pravidlám vám žiadne odpracované roky neprepadnú. Na dôchodku môžete poberať viacero platieb naraz.
Európska únia uplatňuje princíp sčítavania dôchodkových období, čím chráni ľudí, ktorí striedali prácu doma a vonku. Pokiaľ by vám na Slovensku chýbali potrebné roky poistenia na priznanie starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa započíta aj obdobie, počas ktorého ste platili odvody v inom členskom štáte alebo v zmluvnej krajine. Na potvrdenie týchto údajov medzi úradmi slúžia štandardizované európske formuláre E205 alebo P5000.
Základným pravidlom pre získanie slovenskej časti penzie je, aby ste mali v našom (slovenskom) systéme odpracovaný aspoň jeden rk. Ak vám po spojení všetkých medzinárodných období vznikne nárok na penziu, slovenská strana vám začne vyplácať čiastku presne za odpracovaný čas u nás. Zvyšnú pomernú časť vám potom bude posielať inštitúcia z krajiny, kde ste pôsobili.
Každý štát to má inak
V Českej republike, ktorá je pre našincov asi najpopulárnejšou destináciou, sa vek odchodu do penzie postupne zvyšuje. V tomto roku sa týka ročníkov 1962 až 1964. Špecifický režim platí pre prácu v bývalom Československu, teda pred rokom 1993. V tomto prípade rozhoduje sídlo vtedajšieho zamestnávateľa v deň zániku federácie. Pokiaľ ste v Česku pracovali po rozdelení viac než rok, žiadosť podáte na slovenskej pobočke Sociálnej poisťovne. Zvyšok agendy si poriešia príslušné úrady.
Rakúsky dôchodkový systém zase cieli na jednotnú vekovú hranicu 65 rokov, pričom pri ženách sa toto postupné dorovnávanie natiahne až do roku 2033. Na vznik nároku tam bežne potrebujete 15 rokov poistenia, no vďaka sčítavaniu európskych období vám tu stačí odpracovať aspoň jeden rok. Následne vám priznajú pomernú časť dôchodku, ktorá zodpovedá dobe rakúskeho poistenia.
Nemecké úrady nastavili strop odchodu na 67 rokov pre všetkých, ktorí sa narodili po roku 1964. Výnimkou sú ľudia, ktorých kariéra už dosiahla 45 rokov. Tí môžu odísť skôr. Podmienkou na získanie nemeckej renty je aspoň päť rokov poistenia, do ktorých sa opäť započítajú aj slovenské roky. O platbu v Nemecku však musíte požiadať samostatne.
Vo Francúzsku sa do penzie odchádza skôr, spravidla medzi 62. a 64. rokom života. Plnú penziu bez krátenia získa každý bez ohľadu na počet odpracovaných štvrťrokov, ak počká do veku 67 rokov.
Veľká Británia vyžaduje na priznanie minimálnej štátnej penzie aspoň 10 kvalifikačných rokov, kým plná suma si žiada až 35 rokov. V Írsku sa nárok viaže na dosiahnutie veku 66 rokov s výhľadom na ďalší rast. Základná suma dosahuje zhruba tretinu tamojšej priemernej priemyselnej mzdy. Holandsko volí úplne inú logiku. Nárok sa tu viaže nielen na zamestnanie, ale aj na legálny pobyt, kde za každý jeden rok života v krajine získate dve percentá z plného štátneho dôchodku.
Strážte si zmluvy a poistné čísla
Aby ste si svoje budúce nároky vedeli vybaviť bez komplikácií, určite starostlivo archivujte všetky zahraničné pracovné zmluvy, daňové výpisy a predovšetkým osobné čísla sociálneho poistenia z danej krajiny. Tieto podklady zrýchlia komunikáciu medzi inštitúciami a predídu zbytočným naťahovačkám a “pinkačkám”.
Všetky štáty pritom posielajú priznané dôchodky priamo na bežný bankový účet v rámci Európskej únie.
