Sociálnymi sieťami sa šíri ďalšia vlna podvodných príspevkov a videí, ktoré priam nechutne zneužívajú tému dôchodkov. Útočníci sa snažia seniorov cielene vystrašiť a pod nátlakom od nich vylákať citlivé osobné či bankové údaje. Na túto hrozbu dôrazne zareagovala samotná Sociálna poisťovňa, ktorá varuje, že informácie šírené vo videách sú čistý výmysel a žiaden plošný prepočet dôchodkov, o ktorý by si museli penzisti sami žiadať, sa nekoná.
Cielia na tých zraniteľných
Klamlivé príspevky, ktoré sa objavujú napríklad na Facebooku, pracujú s celkom premysleným scenárom. Tvrdia, že penzistom hrozí zníženie ich pravidelného mesačného príjmu, pokiaľ okamžite nepodajú žiadosť o prepočítanie dôchodku.
Cieľom takejto manipulácie je vyvolať paniku a prinútiť človeka kliknúť na priložený odkaz. Po kliknutí je však daný používateľ presmerovaný na falošnú webovú stránku, ktorá verne imituje oficiálny portál. Tam sa od neho podvodníci pokúšajú vytiahnuť rodné číslo, prihlasovacie heslá do internetového bankovníctva či kompletné údaje z platobnej karty. Poisťovňa dôrazne pripomína, že sociálne siete nikdy nepoužíva na získavanie takýchto dôverných údajov.
Zneužívajú aj známe tváre
Podvodníci neváhajú siahnuť ani po moderných technológiách, aby ich tvrdenia pôsobili čo najdôveryhodnejšie. Využívajú takzvané deepfake videá, v ktorých pomocou umelej inteligencie manipulujú tváre a hlasy politikov či iných verejne známych osobností.
Hoci video vyzerá na prvý pohľad reálne a známa tvár hovorí zrozumiteľnou slovenčinou, ide o podvrh. To, je vo videu verejný činiteľ, ktorý je široko známy, dnes automaticky neznamená, že správa je pravdivá. Akékoľvek novinky týkajúce sa výplaty či prepočtu dôchodkov je nutné overiť si cielene a výhradne na oficiálnych stránkach úradov, prípadne cez oficiálnu infolinku alebo osobne na danom úrade či jeho pobočke.
Ako zistiť, že ide o podvod?
Hlavným varovným znakom manipulácie býva časový a finančný nátlak. Podvodníci vás chcú presvedčiť, že musíte konať okamžite, inak prídete o peniaze. Ak po vás niekto žiada zadanie citlivých bankových údajov na sociálnej sieti, nejde o nič iné, než o pokus obrať vás o vaše celoživotné úspory.
V prípade, že na takýto príspevok na internete narazíte, v žiadnom prípade neklikajte na priložené odkazy. Na neoverených weboch nikdy nevypĺňajte osobné údaje a podozrivý profil rovno nahláste a zablokujte. Nezabudnite pred touto taktikou varovať aj svojich rodičov a starých rodičov, ktorí patria medzi najviac ohrozené skupiny. Samotná Sociálna poisťovňa na tieto praktiky podrobne upozorňuje aj vo svojom videu na YouTube.
Apel na autoritu je silný faktor
Na chvíľku sa ale ešte vrátime k zneužívaniu známych tvárí. Prečo podvodníci zneužívajú práve ich? V skratke možno povedať, že ide o využitie niečoho, čo je hlboko zakorenené v našej DNA. Ľudia sú de facto od začiatku zvyknuté žiť v hierarchii. Sú zvyknutí prijímať rozkazy “zhora”, pričom mozog je automaticky nastavený tak, že často tieto príkazy automaticky považujeme za správne a v súlade s ich vlastným záujmom. Deepfake videá a príspevky so známymi politikmi či hercami cielia presne na toto.
Navyše, ľudský mozog denne spracováva obrovské množstvo informácií, a preto prirodzene využíva mentálne skratky. Keď na obrazovke uvidíme politika, známeho moderátora alebo odborníka, podvedome predpokladáme, že informácia prešla overením a má oficiálnu váhu.
Taktiež treba myslieť na to, že pri zložitejších témach, ako sú dôchodky, zákony či financie, väčšina ľudí nepozná presné paragrafy do detailov. V takých chvíľach máme tendenciu spoliehať sa na mienkotvorné osobnosti, od ktorých očakávame, že problematike rozumejú alebo zastupujú štát. Prítomnosť známej tváre tak znižuje prirodzenú skepsu a človek nemá okamžitú potrebu overovať, či je správa pravdivá.
Druhým kľúčovým faktorom je emočný nátlak. Keď podvodníci spoja rešpektovanú autoritu so správou, ktorá vyvoláva strach (napríklad hrozbou, že prídete o peniaze), racionálne uvažovanie ide bokom. Človek v strese hľadá rýchle riešenie, a ak mu rešpektovaná tvár priamo povie „kliknite sem a vyriešte to“, je oveľa vyššia šanca, že poslúchne, než keby rovnakú výzvu dostal v anonymnom texte od neznámeho odosielateľa.
Vďaka deepfake technológiám navyše útočníci prekonali poslednú prekážku, ktorou bola nedôvera v textové podvody. Vizuálny a hlasový vnem vnímame ako priamy dôkaz reality. Hoci mozog vie, že na internete existujú podvody, podvedomie len ťažko vyhodnocuje hovoriaceho človeka na videu ako digitálny klam.
