Sociálna poisťovňa začala tento mesiac posielať Slovákom dôchodkové prognózy, v ktorých ich informuje o potenciálnej výške penzie, ktorú budú dostávať na staré kolená. A skutočne, chodiť aj začali, hoci v niektorých prípadoch sú skôr úsmevné, než informatívne.
Zámer dôchodkových prognóz je rozhodne chvályhodný. Sociálna poisťovňa de facto každému pracujúcemu Slovákovi povie, aký ho čaká dôchodok na základe toho, čo má za sebou. Daná osoba si tak môže včas naplánovať napríklad sporenie, prípadne sa inak pripraviť na život na penzii.
Problém je, že mladí ľudia toho majú za sebou málo, takže bolo viac-menej isté, že sa skôr či neskôr dočkáme nejakého toho bizáru. A naozaj sme sa ho dočkali. Predseda SaS Branislav Gröhling na sociálnej sieti zverejnil prípad, ktorý sa takmer okamžite stal virálom. Prečo? 19-ročná študentka dostala list od Sociálnej poisťovne s prognózou, že výška jej budúceho dôchodku je iba 6 eur.
„Tieto výpočty dôchodkov sú čisté fiasko. Študentom chodia prognózy, že budú mať dôchodky pár eur, pracujúcim zabudla Sociálna poistovňa zarátať odpracované roky, niektorým ľuďom tesne pred dôchodkom dokonca prišlo, že budú mať dôchodok 200€,“ napísal Gröhling.
Čo presne hovoria dôchodkové prognózy?
Dôchodková prognóza je nový inštitút vyplývajúci z príslušného zákona. Sociálna poisťovňa je povinná do 31. mája 2026 poslať dôchodkovú prognózu všetkým poistencom, ktorí boli pred 1. januárom tohto roku aspoň jeden deň dôchodkovo poistení. Prognóza je orientačným odhadom budúceho dôchodku pri zachovaní súčasných pravidiel výpočtu. Nie je teda zárukou, že “aha, toľkoto dostanete”, ale skôr orientačným dokumentom, ktorý vám hovorí, aký by bol váš dôchodok, ak by ste do penzie odišli hneď tu a teraz.
Navyše, prognóza vychádza výlučne z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa vo svojej evidencii. Ak poistenec pracoval na Slovensku celý život, ale časť rokov v databáze chýba (napríklad pri zamestnaniach pred digitalizáciou záznamov alebo brigádach z minulosti) prognóza tieto roky jednoducho nezohľadní, čo znamená nižší dôchodok v budúcnosti. No žiadny strach, chýbajúce roky sa dajú celkom veľmi jednoducho doplniť. Podrobný návod nájdete na našom webe.
Takže nie, chýbajúce roky nie sú chyba. Sociálna poisťovňa veľmi dobre vie, že nemá úplne všetky údaje, pričom poistencov na to v prognóze de facto priamo upozorňuje. Nevyrieši ich však za vás, konať musíte na vlastnú päsť, inak jednoducho dostanete nižší dôchodok.
Z pochopiteľných dôvodov sa to týka hlavne starších ročníkov. Neúplné bývajú hlavne záznamy z obdobia pred rokom 1990. Ani to však nevysvetľuje prípad 19-ročnej študentky. V tomto prípade sa ukázala jasná slabina výpočtu. Namiesto toho, aby štát jednoducho ľudí, ktorí majú odpracované minimum, vynechal, im posiela prognózy s tým, že dostanú na staré kolená maximálne tak na kebab. Asi ani netreba hovoriť, že takáto informácia je prakticky bezcenná a potenciálne aj škodlivá, keďže adresáta môže vystrašiť a zmiasť.
Politici na nič nečakali
Aj najväčší protivník súčasnej koalície, Progresívne Slovensko (PS), označil niektoré dôchodkové prognózy za „generátor paniky“ a vyzval Sociálnu poisťovňu, aby zlepšila komunikáciu a nastavila lepšie metodické usmernenia. Sociálna poisťovňa sa voči týmto obvineniam ohradila argumentom, že prognóza je zákonnou povinnosťou a jej účelom je zvýšiť povedomie o dôchodkovom sporení, nie vyvolávať strach.
Z pohľadu komunikačného manažmentu však ide o jasné zlyhanie. Ak štát osloví tisíce ľudí s informáciou, ktorú väčšina príjemcov nevie správne interpretovať, efekt môže byť presne opak toho, čo sa pôvodne zamýšľalo.
Chaos v dôchodkovom systéme
Problém je to aj z finančného hľadiska. Tvorba prognóz a ich následná distribúcia sa musia z niečoho zaplatiť. A áno, sú to peniaze daňových poplatníkov. No keď majú v podstate nulovú výpovednú hodnotu, nie je to len vyhadzovanie peňazí do vzduchu?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pritom opakovane upozorňuje, že dôchodkový systém na Slovensku dlhodobo operuje v deficite, ktorý navyše priebežne rastie. Sociálna poisťovňa v roku 2026 potrebuje transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 2,3 miliardy eur a bez ďalších systémových opatrení, hrozí, sa deficit v budúcom roku vyšplhá nad 5 percent HPD.
V tomto smere, samozrejme, zohrávajú dôležitú úlohu aj trináste dôchodky, ktoré budú v tomto roku stáť odhadom 917 miliónov eur. Gröhling (okrem iných) dlhodobo tvrdí, že tieto výdavky sú neudržateľné a zaťažujú dlh Slovenska, ktorý budú splácať mladšie generácie. Koalícia naopak odmieta akékoľvek zmeny, keďže ich považuje za „antisociálne.“
