Slovenská vláda zaviedla 18. marca 2026 stav ropnej núdze, ktorý sprevádzala séria prísnych opatrení, predovšetkým čo sa týka tankovania nafty. Jedným z kľúčových krokov bolo zavedenie osobitnej, vyššej ceny nafty pre vozidlá registrované v zahraničí. Tento mechanizmus de facto okamžite vyvolal kritiku zo strany Európskej komisie a rozprúdil diskusiu o hraniciach toho, čo si členský štát EÚ môže dovoliť v čase krízy.
Po niekoľkých týždňoch postupných úprav táto cena od piatka (17. apríla) klesá na 1,905 eura za liter, teda zatiaľ najnižšiu hodnotu od zavedenia dvojakých cien, informuje spravodajský portál agentúry TASR. Viaceré obmedzenia sa medzičasom rušia, keďže situácia sa postupne stabilizuje, niektoré však platia naďalej.
Prečo došlo na dvojaké ceny
Koreň problému siaha do marca, keď sa na slovenskom trhu začali objavovať lokálne výpadky motorovej nafty. Bezprostrednou (respektíve hlavnou) príčinou bola eskalácia napätia v Hormuzskom prielive a narušenie kľúčových prepravných trás ropy, čo spôsobilo prudký nárast cien suroviny na svetových trhoch.
Výsledkom bol značný cenový rozdiel medzi Slovenskom a susednými krajinami, ktorý začal lákať zahraničných vodičov, predovšetkým z Poľska a Česka.
Vláda reagovala 18. marca vyhlásením stavu ropnej núdze a komplexným balíkom opatrení. Podľa portálu Energoklub.sk pôvodne išlo o tridsaťdňové mimoriadne obmedzenia zahŕňajúce limit na objem tankovanej nafty, zákaz vývozu paliva a zavedenie rozdielnych cien pre domácich a zahraničných motoristov.
Limit na jedno tankovanie bol stanovený na 400 eur a plnenie prenosných nádob bolo obmedzené na maximálne desať litrov. Osobitná cena pre vozidlá so zahraničnou evidenčnou značkou sa odvíjala od priemeru cien nafty v Česku, Poľsku a Rakúsku.
Cena nafty sa postupne menila
Od zavedenia opatrení 18. marca sa osobitná cena nafty pre zahraničné vozidlá niekoľkokrát upravovala. Koncom marca narástla na viac ako dve eurá za liter, konkrétne na 2,012 eura, zatiaľ čo 3. apríla sa zvýšila na 2,063 eura za liter, čo predstavovalo najvyššiu zaznamenanú hodnotu.
Od 10. apríla sa však cena začala pohybovať opačným smerom, keďže klesla na 2,003 eura za liter. Od piatka 17. apríla klesá ďalej na 1,905 eura za liter, čo vyplýva z novelizovanej vyhlášky Ministerstva financií SR zverejnenej vo štvrtok na portáli slov-lex.sk.
Tent krok, teda pokles ceny, priamo súvisí so stabilizáciou situácie na domácom trhu s palivami. Ako sme vás informovali v samostatnom článku, štátne zásobníky sú opäť plné, čo znamená, Slovensko spĺňa podmienku EÚ, podľa ktorej musia členské štáty udržiavať zásoby ropy na úrovni minimálne 90 dní priemerného denného čistého dovozu, prípadne 61 dní dennej spotreby.
Vláda zároveň 8. apríla zrušila obmedzenie vývozu ropných produktov zo Slovnaftu mimo územia Slovenska, čo predstavovalo ďalší dôležitý krok smerom k normalizácii.
Čo všetko sa mení od piatka
Vláda na stredajšom rokovaní (15. apríla) schválila zmenu nariadenia o obmedzení spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze. S platnosťou od piatka prestáva platiť finančný strop 400 eur na jedno tankovanie, čo dosiaľ bolo jedno z najviac citeľných obmedzení, keďže priamo limitovalo maximálne množstvo odoberaného paliva pri jednej návšteve čerpacej stanice.
Neprehliadnite
Obmedzenie plnenia prenosných nádob na maximálne desať litrov však zostáva v platnosti, a to na ďalších 30 dní. A ako ste už zrejme pochytili z predošlých odsekov, zachovaná zostáva aj osobitná cenotvorba motorovej nafty pre zahraničné vozidlá.
Stav ropnej núdze teda formálne trvá naďalej, čo vláde umožňuje udržiavať osobitný regulačný rámec pre trh s palivami bez toho, aby musela preberať a prijímať nové legislatívne kroky. Celkový obraz teda vyzerá tak, že opatrenia sa postupne uvoľňujú, no dvojaké ceny na slovenských pumpách naďalej zostávajú krutou realitou pre zahraničných vodičov, ktorí by chceli ušetriť na takzvanej “palivovej turistike” (návšteva inej krajiny, kde sú palivá lacnejšie).
Európskej komisii praskajú nervy
Niet sa čo čudovať, že po oznámení zavedenia dvojakých cien sa smerom k vláde nahrnula obrovská vlna kritiky. Opatrenie pritom nie je kontroverzné len v očiach Slovákov a našich blízkych susedov, ale aj v očiach Bruselu.
Európska komisia toto konkrétne opatrenie krátko po jeho zavedení označila za diskriminačné a v rozpore s právom EÚ. Hovorca eurokomisie Ricardo Cardoso ho priamo nazval „vysoko diskriminačným” a naznačil, že Komisia bude diskutovať o podniknutí právnych krokov.
Zákazník z iného členského štátu EÚ totiž podľa európskych pravidiel nesmie byť na vnútornom trhu systematicky znevýhodňovaný na základe pôvodu svojho vozidla.
Slovenská vláda na čele s premiérom Robertom Ficom si však za svojím prístupom stojí a naďalej ho hrdo obhajuje. Ako argument používa výnimku aplikovateľnú v čase núdze, pričom uvádza, že opatrenie bolo nevyhnutné na ochranu domácich zásob.
Štát v neposlednom rade argumentuje aj tým, že ide o dočasné krízové riešenie, nie o trvalú diskriminačnú politiku voči zahraničným motoristom. Spor medzi Bratislavou a Bruselom však stále nie je formálne uzavretý, pričom jeho výsledok môže vytvoriť (a dosť možno aj skutočne vytvorí) precedens o tom, ako budú podobné situáciu riešené v budúcnosti, teda aspoň čo sa týka členských štátov.
Problémy majú viacerí
Situácia na Slovensku pritom nie je v európskom kontexte celkom ojedinelá. Viaceré krajiny EÚ čelili v minulosti podobným tlakom, pokiaľ ide pohonné hmoty, a siahali po rôznych regulačných nástrojoch: od zastropenia cien až po obmedzenie predaja.
Prípad Slovenska je však špecifický v tom, že otvorene zaviedol rozdielne ceny na základe krajiny registrácie vozidla, čo je z pohľadu európskeho práva vnútorného trhu neprijateľné. Pravidlá EÚ v zásade zakazujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti alebo pôvodu. A hoci je pravda, že existujú výnimky pre krízové stavy, ich uplatniteľnosť závisí od konkrétnych okolností a od toho, ako ich posúdi Európska komisia alebo Súdny dvor EÚ.
