V podstate každú chvíľu môžete na internete čítať rôzne názory o tom, ako dobré by pre nás bolo, keby vystúpime z Európskej únie, prípadne keby zrušíme euro a vrátime sa ku korune. Skutočne by to ale bolo lepšie? Za vyše 20 rokov členstva v EÚ a takmer dve dekády v eurozóne sa slovenská ekonomika prepojila s európskym priestorom tak hlboko, že odstrihnutie od nej by malo ďalekosiahle dôsledky, hlavne ekonomické.
Čo nám EÚ reálne prináša?
Jedným z najväčších prínosov členstva v EÚ sú európske fondy, hovorovo známe ako eurofondy. Slovensko dlhodobo patrí k čistým príjemcom z európskeho rozpočtu, čo znamená, že dostáva viac, než koľko do spoločnej pokladnice prispieva.
Len v programovom období 2014 až 2020 prišlo na Slovensko z európskych štrukturálnych a investičných fondov viac ako 15 miliárd eur. Toto sú peniaze, ktoré išli do diaľnic, železníc, regiónov, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu. Bez týchto peňazí by viaceré komunikácie či inštitúcie buď vôbec nevznikli, alebo by ich musel štát v plnej výške pokryť z vlastného rozpočtu.
Ďalším pilierom je jednotný vnútorný trh. Majte na pamäti, že Slovensko je malá krajina s orientáciou na export, teda vývoz, pričom viac ako 85 percent nášho exportu ide hádajte kam. Áno, sú to krajiny EÚ. Automobilky, elektrotechnickí výrobcovia ani strojárske podniky nepredávajú primárne Slovákom. Predávajú Nemcom, Čechom, Rakúšanom, Francúzom. Jednotný trh im to umožňuje bez ciel, bez prísnych kontrol a bez byrokracie, ktorá by každú dodávku nielen spomaľovala, ale aj citeľne predražovala.
Tretím hlavným prínosom je voľný pohyb osôb. Vyhovuje vám, že môžete ísť na dovolenku k moru bez pasu? Že môžete len tak sadnúť na lietadlo a ísť dajme tomu do Španielska za rodinou? Presne tak, to je možné práve vďaka EÚ.
Státisíce Slovákov dnes žijú, pracujú alebo študujú v iných členských štátoch. Nepotrebujú víza, nepotrebujú pracovné povolenia, a pritom majú plné sociálne práva. Pre mnohé rodiny je to každodenná realita. Deti študujú v Rakúsku, rodičia dochádzajú za prácou do Českej republiky alebo Nemecka. Toto je právo, na ktoré často nemyslíme. No keby oň prídeme, okamžite by sme si to všimli.
Euro je výhoda, nie bremeno
V tomto bode sa presúvame k ďalšiemu častému výroku. Konkrétne výroku o tom, ako je pre nás euro len škodlivé. Nie je to pravda. A podkladajú to nielen holé fakty, ale aj základná ekonomická logika.
Mnohí Slováci tvrdia, že keď sme prijali euro, všetko zdraželo. A je to pravda. Dôvodom však nebolo prijatie novej meny. Slovensko prijalo euro 1. januára 2009, teda v období, kedy udrela globálna finančná kríza. Keď sa na to pozrieme s odstupom času, zvládli sme to ešte celkom dobre, a to aj vďaka EÚ a euru.
Vstup do eurozóny znamenal pre Slovensko dôležitú stabilizáciu. Pred prijatím eura bola slovenská koruna vystavená kurzovým výkyvom, ktoré komplikovali obchodovanie exportne orientovaným firmám aj domácnostiam s hypotékami v zahraničnej mene.
Euro toto kurzové riziko odstránilo. Predstavte si slovenskú firmu, ktorá vyváža do Nemecka. Keby sme stále mali korunu, aplikovali by sa často nevýhodné kurzy a celý obchod by trval dlhšie. Keďže však máme euro, obchod je férový, svižný, bez nemilých prekvapení. A to rátame s predpokladom, že zahraničná firma by vôbec mala ochotu obchodovať. Logicky, obchodník preferuje partnera, ktorý platí rovnakou menou. Je to preňho výhodnejšie a jednoduchšie.
No nie je to len o firmách. Vráťme sa ešte raz k dovolenkovaniu. Vo väčšine prípadov nemusíte zamieňať peniaze, keďže v obľúbených destináciách (Taliansko, Španielsko, Chorvátsko) sa platí eurom. V opačnom prípade by ste museli riešiť kurzy a robiť analýzy toho, kde vám za výmenu dajú najviac.
V neposlednom rade je tu dôveryhodnosť menovej politiky. Európska centrálna banka riadi menové zásoby eurozóny nezávisle od politického cyklu. Malé krajiny s vlastnou menou sú náchylné na tlak vlád, ktoré sú v predvolebnom období v pokušení tlačiť peniaze alebo devalvovať menu s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť. Krátkodobo to síce môže pomôcť exportu, no dlhodobo to oslabuje kúpnu silu obyvateľov.
Čo by znamenalo vystúpenie z EÚ?
Scenár Slexitu, teda slovenského ekvivalentu Brexitu, by spustil obrovský domino efekt, ktorého dôsledky sa často neberú riadne do úvahy. Po prvé, okamžite by sme stratili prístup k vyššie spomínanému jednotnému trhu EÚ. Slovensko by sa stalo treťou krajinou a muselo by rokovať o nových obchodných dohodách.
Veľká Británia je pre nás náučný a do istej miery odstrašujúci príklad. Rokovaniam o brexitovej obchodnej dohode predchádzali roky neistoty, politického chaosu a stagnácie ekonomiky. Britské priame zahraničné investície klesli po hlasovaní o Brexite o desiatky percent. Dnes veľká časť britskej verejnosti ľutuje tento krok. Je ich dokonca toľko, že vznikol nový pojem, a to Bregret (od slova regret = ľutovať).
A to sme ešte nespomenuli ten dôležitý fakt, že Británia je veľká ekonomika s rozsiahlym servisným sektorom. Slovensko je malá ekonomika závislá na exporte. Máme priemyselnú štruktúru, ktorá je postavená na hodnotových reťazcoch, ktoré prechádzajú cez celú EÚ.
Automobilka, ktorá montuje autá na Slovensku, dostáva diely z Nemecka, Česka a Poľska. Ak sa na každej hranici objaví colná kontrola, náklady na logistiku by stúpli, čím by sa celá rentabilita (výnosnosť) výroby výrazne prepadla. Výsledok? Kontrakt by sa jednoducho presunul inam, respektíve do krajiny, kde sú podmienky výhodnejšie.
A áno, znamenalo by to aj koniec európskych fondov. Myslíte si, že by štát dokázal sám ufinancovať všetky tie projekty, ktoré sa v našich končinách za posledné dve dekády realizovali? Skôr nie. Sú to desiatky miliárd eur, ktoré by štát musel niekde vybrať. Vybral by ich na dlhu, ktorý treba splatiť. A z čoho by sa splácal? Z príjmu štátu, ktorý z väčšinovej časti tvoria dane. Dane, ktoré odvádzajú bežní ľudia.
Čo keby sa vrátime ku korune?
Takýto scenár by bol zrejme ešte komplikovanejší ako vystúpenie z EÚ. Zmluvy EÚ totiž neobsahujú mechanizmus na dobrovoľné opustenie eurozóny pre krajiny, ktoré euro už prijali. Inak povedané, znamenalo jednostranné porušenie medzinárodných záväzkov, čo by malo nepredvídateľné (pravdepodobne veľmi vážne) právne dôsledky.
A to nie je celý príbeh. Vklady v bankách by museli byť prevedené na novú menu v administratívne stanovenom kurze, čo by motivovalo každého, kto má tú možnosť, presunúť úspory do zahraničia pred dňom konverzie. Hypotéky a pôžičky by sa prevádzali tiež, no komerčné záväzky voči zahraničným partnerom by zostali v eurách, čím sa dostávame do problému s kurzom.
Slovensko by muselo vytvoriť vlastnú centrálnu bankovú politiku pre menu, ktorej dôveryhodnosť by sa budovala od nuly.
Tak prečo sa o tom toľko hovorí?
Protieurópske či euroskeptické postoje sú do istej miery pochopiteľné. EÚ nie je neomylná a má problémy. Stále sú to ale menšie problémy, než akým by sme museli čeliť, keby z EÚ odídeme.
Náklady takého kroku by neznášali politici, ktorí by ho presadili a vykonali. Znášali by ich Slováci v podobe vyšších cien, slabšej meny, menšieho počtu pracovných miest a horšej infraštruktúry, okrem iného. A rozhodne by to nebol stav, ktorý by trval len krátko. Trval by roky.
