Európska komisia zverejnila svoju jarnú makroekonomickú prognózu. Žiaľ, pre Slovensko je to celkom nepríjemné čítanie. EK znížila výhľad rastu slovenskej ekonomiky na rok 2026 na 0,8 percenta HDP, teda o 0,2 percentuálneho bodu nižšie ako v predchádzajúcom odhade. Ide o jeden z najhorších výsledkov spomedzi všetkých členských štátov EÚ.
Všeobecne však znaky spomalenia vykazuje celý blok. Komisia totiž zároveň znížila prognózu rastu EÚ na 1,1 percenta (z pôvodných 1,4 percenta).
Slovensko rastie pomaly. Prečo?
Podľa prognózy je domáci dopyt slovenska utlmený, hlavne kvôli fiškálnej konsolidácii a neistote, ktorá súvisí s konfliktom na Blízkom východe. Vývoz, čo je spravidla jeden z pilierov slovenského hospodárstva, hlavne čo sa týka automobilového priemyslu, má byť podľa EK počas celého roka 2026 obmedzený.
Aby sme to upresnili, slovenská ekonomika je od exportu de facto závislá, jej otvorenosť presahuje 90 percent HDP. Každá vlna protekcionizmu či geopolitická kríza preto dopadá na Slovensko výraznejšie než na väčšie, zvyčajne viac diverzifikované ekonomiky. Clá, ktoré uvaľuje administratíva prezidenta Donalda Trumpa, nás síce nezasiahli priamo, no ich efekt sa prejavil cez pokles dopytu u veľkých odberateľov z Nemecka a Francúzska.
Aj inflácia je horšia, než sa čakalo
Okrem rastu HDP zhoršila EK aj prognózu inflácie. Tá by mala v tomto roku zrýchliť na 4,3 percenta, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac, než koľko uvádzala predošlé prognóza. Vlaňajšia inflácia pritom dosahovala 4,2 percenta. Hlavnou príčinou sú podľa expertov vyššie ceny energií, ktoré má na svedomí hlavne konflikt na Blízkom východe, ako aj výraznejší rast miezd a dozvuky zvýšenia DPH z minulého roku.
Paradoxne, inflácia nad 4 percentá a reálny rast HDP na úrovni 0,8 percenta dokopy vytvárajú situáciu, pri ktorej kúpna sila reálne klesá, aj keď nominálne mzdy rastú. Ministerstvo financií SR vo februári odhadlo, že reálne mzdy prekonajú infláciu o zhruba 0,6 percenta, čo nie je ktovieako veľa. A podľa nových vyhliadok bude táto medzera ešte menšia.
Ako už asi tušíte, Slovensko momentálne vykazuje najhorší hospodársky výsledok spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Minuloročná jarná prognóza pre Slovensko predpovedala najnižší rast HDP v rámci skupiny. Taká Česká republika vykázala oveľa silnejší rast, EK predpokladala 3,6 percenta za rok 2025 a na rok 2026 predpovedá 2 percentá. Aj Poľsko a Maďarsko sú na tom o čosi lepšie.
Problémom je aj dlh
EK v novembrovej prognóze predpokladala, že pomer dlhu k HDP stúpne zo 61,9 percenta v roku 2025 na 64 percent v roku 2026 a v roku 2027 dosiahne 66,9 percenta. Slovensko je pritom v rámci EÚ pod procedúrou pri nadmernom deficite, čo znamená, že Komisia od nás vyžaduje jasný konsolidačný plán. A to je problém, keďže práve v čase, keď Brusel tlačí na disciplínu, slovenská vláda presadila 13. dôchodky a ďalšie sociálne výdavky, ktoré deficitu rozhodne neprospievajú.
Čo to znamená pre naše peňaženky?
Pomalý rast HDP znamená nižšie daňové príjmy štátu, a teda menší priestor na investície do škôl, nemocníc a infraštruktúry. Inflácia nad 4 percentá ujedá z úspor a oslabuje reálny nárast miezd. Rastúci dlh znamená, že to, čo vláda vo veľkom míňa dnes, budú splácať budúce generácie.
Na záver podotýkame, že EK vo výhľade na rok 2027 predpokladá zrýchlenie rastu HDP na 1,5 percenta. To možno považovať za optimistický scenár, no či sa naplní, závisí od vývoja v geopolitike, stabilizácie cien energií a zníženia globálnych obchodných bariér.
A žiaľ, pre Slovensko jarná prognóza nie je jedinou zlou správou. Ako sme vás informovali v samostatnom článku, Európsky parlament prijal rezolúciu, ktorá spochybňuje stav právneho štátu a taktiež naznačuje zneužívanie eurofondov. Ak by došlo k obmedzeniu prístupu k európskym fondom, čo sú dôležité peniaze pre investície, rast slovenského HDP by mohol klesnúť ešte viac, než sa predpokladá teraz.
