Väčšina ľudí okamžite súhlasí s tvrdením, že slovenský dôchodok je o poznanie menej štedrý ako ten český. A čísla tento postoj do istej miery podporujú. Avšak pri porovnávaní sociálnych systémov dvoch krajín treba brať do úvahy aj ďalšie faktory, na ktoré sa často zabúda. Analýza investičnej spoločnosti Finax, na ktorú upozornil spravodajský portál agentúry TASR, ukazuje, že rozdiel medzi Slovenskom a Českom je omnoho menší, než sa zdá. V jednom kľúčovom smere dokonca Slovensko vedie.
Priame porovnanie nie je presné
Priemerný dôchodok z prvého piliera predstavoval k 31. decembru 2025 na Slovensku 703 eur, zatiaľ čo v Česku to bolo 871 eur. To je rozdiel takmer 170 eur. Priame porovnanie týchto čísel však nie je zrovna smerodajný údaj.
Slovenská suma totiž nezahŕňa výplatu z druhého piliera ani trinásty dôchodok. Český systém druhý pilier vôbec nepozná, takže tamojší dôchodcovia dostávajú celú sumu zo štátneho prvého piliera. Keď sa do výpočtu zarátajú všetky zložky, teda prvý pilier, druhý pilier aj trinásty dôchodok (rozložený na mesiace), slovenský priemerný dôchodok vyskočí na 792 eur. Rozdiel oproti českým 871 eurám sa tak zužuje na 79 eur.
No ak porovnávame iba absolútne sumy, vždy pracujeme s neúplným obrazom. Lepším meradlom je takzvaná miera náhrady, teda to, koľko percent z čistej mzdy tvorí čistý dôchodok. Podľa dát OECD, na ktoré sa odvoláva aj Finax vo svojej analýze, je tento pomer na Slovensku na úrovni 76 percent. V Česku? Iba 56 percent. Inými slovami, slovenský dôchodca dostáva zo svojho príjmu relatívne oveľa viac ako jeho český náprotivok, konkrétne 49 percent z priemernej mzdy oproti 41 percentám v Česku.
Oba systémy sa líšia aj v tom, kedy môžu ľudia odísť do dôchodku. V Česku je cieľová hranica dôchodkového veku stanovená na 67 rokov, zatiaľ čo na Slovensku sa vek priebežne upravuje podľa strednej dĺžky života a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 64 rokov. Rozdiel je teda 3 roky, čo má značný dopad na celkový objem dôchodku, ktorý penzista za život získa.
Slovenská výhoda
Ako sme spomenuli, oproti Česku u nás platí jeden zásadný rozdiel, ktorý možno v istom smere považovať za výhodu. Máme druhý pilier, Česko nie.
Priemerná mesačná dávka z druhého piliera aktuálne dosahuje len asi 33,60 eura, no ekonóm Patrik Kindl upozorňuje, že táto suma bude postupom času rásť, hlavne vďaka vyššiemu počtu sporiteľov, dlhšie investovaným prostriedkom aj vyšším príspevkom.
Zároveň ale upozorňuje na jedno dôležité riziko. Tým sú štátne zásahy do tohto systému. Sú to totiž politické rozhodnutia mimo dosahu bežného sporiteľa, no môžu priamo ovplyvniť výšku budúcich úspor.
Taktiež nemožno opomenúť, že nakoľko Česká republika druhý pilier nemá, výrazne viac stavia na súkromnom sporení prostredníctvom tretieho piliera. Štátny príspevok vo výške 20 percent z mesačného vkladu, maximálne 340 korún (asi 14 eur) mesačne, a daňová úspora až 7 200 korún (takmer 300 eur) ročne robia z českého “penzijka” pomerne obľúbené riešenie.
Na Slovensku je to trochu inak. Tretí pilier je podľa Kindla výhodný takmer výlučne vtedy, ak naň prispieva zamestnávateľ. Bez tohto príspevku dosahuje daňová úspora len asi 34 eur ročne, čo je jednoducho príliš málo. Ako alternatívu ponúka Európsky osobný dôchodkový produkt (PEPP), ktorý zachováva investičnú logiku aj vo výplatnej fáze a je prenositeľný medzi krajinami EÚ. To ocenia hlavne tí, ktorí sa presťahujú za prácou do Česka.
Aby toho nebolo málo, Česko má od roku 2024 k dispozícii DIP (dlhodobý investičný produkt), vďaka ktorému môžu ľudia čerpať rovnaké daňové výhody aj pri investovaní do akcií alebo ETF fondov cez bežných brokerov. Daňová podpora tak nie je viazaná len na špeciálne dôchodkové produkty. Na Slovensku podobný nástroj zatiaľ chýba. A v tom aj Kindl vidí priestor na zlepšenie. Podľa neho by vytvorenie dlhodobého investičného produktu s daňovými stimulmi, ktoré by boli porovnateľné s českým DIP, mohlo motivovať mnohých Slovákov k aktívnemu sporeniu.
Treba kontext
Aby sme to zhrnuli, Česko vypláca vyššie nominálne dôchodky, no Slovensko ponúka vyšší pomer k mzde a skorší odchod do penzie. Samozrejme, rozdiely tu sú a český systém má viaceré výhody. Rozdiel ale nie je taký obrovský, ako ukazujú holé čísla.
