Keď koncom februára USA a Izrael zaútočili na Irán, malo ísť bleskovú akciu s jasným výsledkom. To sa ale nestalo. Vojna stále trvá, pričom Irán okamžite siahol po svojom najväčšom ese. Uzavrel Hormuzský prieliv. Vo výsledku sa tak sľubovaná bleskurýchla akcia zmenila na krízu, ktorá už trvá mesiace. A je dosť možné, že mesiace ešte potrvá.
Hormuzský prieliv je strategická vodná cesta medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom, ktorá v najužšom bode meria iba 33 kilometrov. Za normálnych okolností prielivom prechádza asi 20 až 25 percent celosvetových dodávok ropy zemného plynu. Krátko po začiatku konfliktu sa však lodná doprava cez prieliv zastavila.
Od toho momentu je to ako na horskej dráhe. Chvíľu to vyzerá, že príde mier, potom sa zas “niečo” pokazí. Keď Irán koncom apríla oznámil uvoľnenie prielivu, USA vyhlásili pokračovanie blokády iránskych prístavov. Irán preto prieliv vzápätí znovu uzavrel. Každý takýto výkyv sa pritom odrážal na svetových burzách. Po aprílovom opätovnom uzavretí ropa Brent zdražela o 5,4 percenta na 95,30 dolára za barel.
Zásoby klesajú rekordným tempom
Keď svet stratí prístup k tak dôležitej dopravnej tepne, ešte k tomu v súvislosti s tak kľúčovou komoditou, ako je ropa, je zrejmé, že dôsledky budú vážne. Postupne sa začínajú prejavovať v čoraz väčšom meradle.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vydala varovanie, ktoré podľa mnohých expertov nemá precedens. Podľa agentúry v apríli klesla úroveň globálnych zásob ropy o 117 miliónov barelov. Tento výsledok rozhodne nie je potešujúci, a to obzvlášť pri zohľadnení skutočnosti, že zásoby klesli aj v marci, a to ešte výraznejšie, konkrétne o 129 miliónov barelov.
S ohľadom na tento vývoj IEA predpokladá, že nás čaká výrazná cenová volatilita (premenlivosť cien, hlavne smerom nahor), a to pred vrcholom letnej, respektíve motoristickej sezóny, píšu Aktuality na základe informácií TASR.
IEA zároveň revidovala výhľad celosvetovej spotreby ropy na druhý štvrťrok. Znížila odhad medziročného poklesu spotreby na 2,4 milióna barelov denne. Trh teda spotrebúva viac, než sa čakalo, pričom dodávky naďalej viaznu.
Pokiaľ ide o zásobníky zemného plynu v EÚ, aj tie majú byť v kritickom stave. Údajne sú naplnené len na 38,21 percenta kapacity, čo je o 8 percentuálnych bodov menej ako pred rokom. Letná sezóna vtláčania plynu tak bude podľa analytikov „globálnou cenovou súťažou o LNG“.
Kríza sa týka aj leteckého paliva
Osobitne kritická je situácia s leteckým palivom. Šéf IEA Fatih Birol označil prebiehajúcu krízu za „najväčšiu ropnú krízu v histórii“ a varoval, že ak sa nepodarí obnoviť dodávky, európske zásoby leteckého paliva vydržia už len na 6 týždňov. Toto povedal v polovici apríla, informovali Noviny.sk.
Tento vývoj má priamy dosah na dostupnosť a ceny leteniek, čo začínajú pociťovať aj Slováci. Niektoré aerolinky dokonca hovoria aj o rušení letov.
Čo sa deje s cenami ropy
Po prvotnom šoku, keď cena ropy Brent po uzatvorení prielivu vyskočila na takmer 100 dolárov za barel, prichádzali na striedačku vlny poklesu a rastu, v závislosti od správ z frontu. Začiatkom mája ceny ropy klesli o 5 percent vďaka nádeji na mierovú dohodu medzi USA a Iránom. Brent sa pohyboval okolo 96 dolárov za barel. Momentálne sa diskutuje o 90-dňovom prímerí, ktoré má byť podľa viceprezidenta USA J. D. Vancea veľmi blízko. Cena ropy krátko na to klesla na zhruba 90 dolárov za barel.
Háčik je v tom, že podľa analytikov ani pri plnom obnovení plavby cez Hormuz nemožno očakávať návrat k predvojnovým cenám. Americká energetická agentúra (EIA) upozornila, že úplné proces obnovenia dodávok ropy Hormuzským prielivom potrvá mesiace, počas ktorých sa budú ceny držať vyššie.
Kto trpí najviac?
Uzatvorenie prielivu postihuje mnohých, no nie všetkých rovnako. Viac ako 90 percent katarského vývozu skvapalneného zemného plynu (LNG) prechádza práve cez Hormuz, čo najviac ohrozuje odberateľov z Ázie. Katar a Spojené arabské emiráty tvoria 99 percent dovozu LNG do Pakistanu, 72 percent do Bangladéša a 53 percent do Indie.
TA3 upozornila, že blokáda Hormuzského prielivu má dosah aj na ceny poľnohospodárskych hnojív. Napríklad cena granulovanej močoviny stúpla z 400 až 490 dolárov za tonu na takmer 700 dolárov za tonu, čo sa môže časom pretaviť aj do cien potravín.
Slovensko je síce v porovnaní s Áziou podstatne menej závislé od Hormuzu, keďže väčšina ropy ku nám tečie z iných zdrojov, no keďže sme napojení na globálny ropný trh, aj u nás začali čerpacie stanice prepisovať ceny smerom nahor.
