Nemecká ekonomika, ktorá je dlhodobo považovaná za motor európskeho hospodárstva, má pred sebou veľmi ťažké časy. Nové údaje ukazujú, že jej rast spomaľuje a vyhliadky do budúcna sú čoraz horšie. Zároveň však tvrdia, že priemysel napriek tomu vykázal rast. Síce mierny, ale stále rast. Kancelár Friedricha Merz hovorí o najťažšom období pre krajinu od čias druhej svetovej vojny.
Ako upozorňujú aktuálne analýzy, nemecké hospodárstvo je pod paľbou viacerých problémov naraz. Trápia ho vysoké ceny energií, slabý globálny dopyt, ako aj nepriaznivý stav geopolitiky. Tento vývoj má zásadný vplyv aj na Slovensko, keďže Nemecko patrí medzi našich hlavných obchodných partnerov.
Ekonomika spomaľuje
Najnovšie odhady nemeckých aj medzinárodných inštitúcií tvrdia, že ekonomický rast krajiny spomaľuje. Experti podľa denníka SME znížili výhľad rastu nemeckého HDP na približne 0,5 percenta. Ešte pred niekoľkými mesiacmi očakávali podstatne vyššie tempo.
Za zhoršením podľa nich stojí kombinácia externých šokov, vrátane konfliktov na Blízkom východe, ktoré zvyšujú ceny energií a oslabujú spotrebu aj investície. To sú dva hlavné faktory, ktoré podporujú rast ekonomiky. A podobne hovoria aj ďalší. Napríklad tamojšia priemyselná a obchodná komora upozorňuje, že rast ekonomiky môže byť ešte slabší a dosiahnuť približne 0,3 percenta.
Európska komisia zároveň očakáva, že nemecká ekonomika bude rásť len veľmi pozvoľna a po rokoch stagnácie sa bude zotavovať veľmi pomaly, pričom rast v roku 2026 môže dosiahnuť len okolo 0,6 percenta.
Priemysel prekvapil, no problém to nerieši
Napriek celkovému spomaleniu sa objavila aj dobrá správa, a to z priemyselného sektora. Ten krátkodobo rástol, čím prekvapil analytikov, ktorí očakávali, že výroba bude pokračovať v poklese.
Tento vývoj však podľa expertov neznamená zásadnú zmenu trendu. Nemecký priemysel totiž dlhodobo zápasí s poklesom produkcie aj konkurencieschopnosti. Ako upozorňuje Federácia nemeckého priemyslu, výroba v celkovom porovnaní klesá už niekoľko rokov po sebe.
Dôvodov je viacero. Medzi najdôležitejšie patrí rast cien energií, ktorý zvyšuje náklady, slabší dopyt po exporte a silná konkurencia z Ázie, najmä z Číny. K tomu sa pridávajú aj domáce problémy, ako je byrokracia, pomalé zavádzanie reforiem či nedostatok pracovnej sily. Podľa analýz Deutsche Welle podniky čoraz viac upozorňujú na to, že Nemecko stráca postavenie atraktívnej priemyselnej lokality.
Najťažšie obdobie od vojny
Kancelár Friedrich Merz čelí čoraz ostrejšej kritike zo strany podnikateľov aj ekonomických inštitúcií. Prekáža im hlavne pomalé tempo reforiem, ktoré by mohli situáciu zlepšiť. Poniektorí dokonca hovoria o kríze, aká tu nebola celé dekády. Nezriedka tvrdia, že nemecká ekonomika sa dostala do najhlbšieho poklesu obdobia po druhej svetovej vojne.
Samotný Merz pripúšťa, že ekonomika prechádza veľmi náročným obdobím, a uznáva, že treba zásadné zmeny. A zrejme neostane len pri slovách. Vláda vraj pripravuje viaceré opatrenia, ktoré majú podporiť investície, modernizovať infraštruktúru a znížiť byrokraciu.
Kľúčovým pilierom má byť rozsiahly investičný balík, financovaný aj z verejných zdrojov, ktorý sa zameria najmä na energetiku, obranu a digitalizáciu ekonomiky.
V čom to viazne
Nemecký model hospodárstva bol dlhodobo založený na lacných energiách, silnom exporte a vysokom podiele priemyslu. Tento model sa však v posledných rokoch výrazne mení, keďže energie sú čoraz drahšie a konkurencia z Ázie silnie. K tomu sa pridávajú obchodné napätia a clá (v poslednom čase hlavne zo strany Spojených štátov), ktoré znižujú dopyt po nemeckých tovaroch a službách.
Problémom sú tiež investície a spotreba, pod čo sa podpisuje najmä neistá geopolitika. Firmy sú jednoducho opatrenejšie, a teda často odkladajú rozhodnutia ohľadne rozširovania výroby. A keď klesá výroba, ekonomika to cíti.
A žiaľ, vývoj v Nemecku má priamy vplyv aj na ekonomiky strednej Európy vrátane Slovenska. Nemecko je totiž hlavným obchodným partnerom viacerých krajín regiónu, pričom slovenský export je na ňom de facto závislý. Ako upozorňujú analytici, spomaľovanie nemeckého hospodárstva sa môže prejaviť aj v nižšom dopyte po slovenských výrobkoch, najmä z automobilového a strojárskeho priemyslu.
Ako tak dobrou správou je, že tento stav nemusí trvať pridlho. Ak nemecká vláda predstaví efektívny balík opatrení, ktorý podporí investície, tamojšia ekonomika (a spolu s ňou aj tá naša) bude opäť rásť.
