Slovenský trh práce čakajú od 7. júna dôležité zmeny, ktoré prospejú hlavne žiadateľom o zamestnanie. Prídu v rámci nového zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý schválila Národná rada SR. Zákon transponuje európsku smernicu (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania.
Podľa údajov Európskej komisie zarábajú ženy v Únii v priemere o 13 percent menej ako muži. Na Slovensku je to ešte viac, rozdiel sa pohybuje okolo 16 až 17 percent. Práve tieto čísla boli jedným z hlavných dôvodov, prečo sa EÚ rozhodla pre reguláciu. Problémom podľa odborníkov nie je len samotná diskriminácia, ale aj to, že doteraz neexistovali systémy, ktoré by umožnili takéto správanie kontrolovať a náležite trestať.
Zákaz otázky na predchádzajúci plat
Jednou z kľúčových zmien je, že váš potenciálny zamestnávateľ sa vás už nemôže pýtať na to, aký plat ste poberali v predošlom zamestnaní. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa predošlé mzdové nerovnosti prenášali z jedného zamestnania do druhého.
Ak žena celý pracovný život zarábala menej ako muž na rovnakej pozícii, nový zamestnávateľ by z tohto faktu nemal vychádzať pri nastavovaní jej novej mzdy. Ako pre STVR vysvetlila Veronika Čábi z odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, práve takéto konanie bol jeden z kľúčových problémov, ktorý teraz zákon rieši.
Plat vopred, nie po pohovore
Viac transparentnosti sa potom od zamestnávateľov vyžaduje aj z hľadiska informovania o platoch. Zamestnávateľ vám bude musieť oznámiť výšku mzdy alebo jej rozpätie ešte predtým, ako dôjde na pohovor, prípadne ešte pred podpisom zmluvy. Doteraz bolo bežnou praxou, že kandidáti v mnohých prípadoch až do konca výberového procesu nevedeli, koľko peňazí budú na danom mieste zarábať.
Zamestnávatelia budú tiež musieť zverejňovať rodovo neutrálne pracovné inzeráty. To zahŕňa aj samotné názvy pracovných miest.
Získate tiež právo opýtať sa na výšku svojej mzdy a na priemernú odmenu v danej kategórii. Priamo na plat konkrétneho kolegu alebo kolegyne sa však pýtať nemôžete. Zákon stále chráni osobné údaje a anonymitu jednotlivých pracovníkov.
Budú to musieť dokladovať
Zákon taktiež zavádza povinnosť pravidelne reportovať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR správu o odmeňovaní, ktorá musí obsahovať aj rozdiely v platoch podľa pohlavia.
Táto povinnosť sa však netýka plošne všetkých firiem. Ako informuje poradenská spoločnosť Grant Thornton Slovensko, záleží veľkosti zamestnávateľa. Firmy s viac ako 250 zamestnancami budú reportovať každoročne, pričom prvú správu predložia do 7. júna 2027. Zamestnávatelia so 150 až 249 pracovníkmi budú podávať správu každé tri roky, tiež prvýkrát do 7. júna 2027. Menším zamestnávateľom, teda firmám so 100 až 149 zamestnancami, stačí prvú správu odovzdať až do 7. júna 2031 a následne v trojročnom intervale. Firmy s menej ako 100 zamestnancami podľa aktuálneho znenia zákona nemusia reporty posielať vôbec.
Ak sa reporty potvrdia že rodový rozdiel v platoch na rovnakých pozíciách presahuje 5 percent, zamestnávateľ ho bude musieť zdôvodniť. Pokiaľ tak neurobí, bude musieť do šiestich mesiac prijať nápravné opatrenia, respektíve rozdiely odstrániť.
V neposlednom rade legislatíva prikazuje, aby mali zamestnávatelia nastavený písomný systém odmeňovania na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií. Tento systém musia mať firmy zavedený najneskôr do 31. júla tohto roka.
Inak povedané, vďaka zákonu o transparentnosti budete vedieť, aký dostanete plat, prečo v takej výške, aké podmienky naň vplývajú a na základe akých kritérií sa určuje.
Hrozia mastné pokuty
Samozrejme, porušenie zákona sa trestá, v tomto prípade pokutami. Za nepodanie správy môže Ministerstvo práce uložiť pokutu vo výške od 4 000 do 8 000 eur. Inšpekcia práce bude sankcionovať všeobecné porušenia zákona.
Zaujímavosťou však je, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré implementujú smernicu pocitvejšie ako mnohé iné členské štáty EÚ. Slovenský zákon napríklad prikazuje duálny model podávania správ a každoročné informovanie zamestnancov o ich právach v oblasti odmeňovania, čím v podstate ide čiastočne nad rámec minimálnych požiadaviek z Bruselu.
