Živočíšny odpad z poľnohospodárskych družstiev regiónu Rimavská Sobota sa po novom nestráca v pôde ani nevyparuje do atmosféry. V obci Ožďany totiž slávnostne otvorili novú biometánovú stanicu, štvrtú v poradí na celom Slovensku, ktorá tento odpad zachytáva, fermentuje a premieňa na obnoviteľný plyn vháňaný priamo do plynárenskej distribučnej siete.
Ako informoval portál Rimava.sk, stanica je výsledkom 24-mesačnej výstavby v areáli pôvodnej bioplynovej prevádzky. Jej uvedenie do prevádzky predstavuje ďalší krok v rozvoji takzvaného zeleného plynu v krajine.
Odpad ako surovina
Princíp fungovania stanice stojí na biologickom rozklade živočíšneho odpadu. Do fermentorov s celkovým objemom 3 300 kubických metrov putuje maštaľný hnoj a kurací trus od poľnohospodárskych družstiev z blízkeho okolia.
V procese fermentácie, teda prirodzeného chemického rozkladu bez prístupu kyslíka, vzniká bioplyn s obsahom zhruba 54 percent metánu, ktorý sa následne čistí na čistotu vyššiu ako 98 percent. Takto upravený biometán následne putuje do plynárenskej siete SPP-distribúcia.
Okrem samotného biometánu pri tomto procese vzniká aj takzvaný digestát, teda zvyšok po fermentácii, ktorý sa využíva ako prírodné hnojivo na poľnohospodársku pôdu. Týmto spôsobom stanica znižuje potrebu umelých hnojív, čím prináša ďalší environmentálny úžitok nad rámec samotnej výroby energie.
Štyri milióny kubíkov ročne
Pri optimálnom výkone má stanica v Ožďanoch produkovať takmer štyri milióny kubíkov biometánu za rok. Marek Paál zo sekcie distribučných služieb SPP-distribúcia uviedol, že toto množstvo dokáže zásobovať zhruba 2 500 domácností po dobu jedného roka.
Denne pritom stanica vyprodukuje okolo 100 megawatthodín energie, čo je podľa prevádzkovateľa objem, ktorý zodpovedá spotrebe zhruba jedného okresného mesta.
Samozrejme, dôležité je aj environmentálny rozmer. Prevádzka má ročne zabrániť úniku približne 5-tisíc ton oxidu uhličitého, čo je porovnateľné s efektom zhruba 200-tisíc stromov. Bez zachytenia by metán z hnojív a odpadu unikal priamo do atmosféry, kde pôsobí ako skleníkový plyn s niekoľkonásobne väčším otepľovacím efektom ako samotný oxid uhličitý.
Čistejšia alterantíva pre plynofikovanú ekonomiku
Biometán nie je len zdrojom pre domácnosti. Využíva sa aj v autobusovej doprave ako ekologická zložka paliva. Podľa analýzy Komory obnoviteľných zdrojov energie by pritom mohol práve biometán nahradiť 40 percent zemného plynu v doprave členských krajín EÚ, a to už do roku 2030. Celkové emisie skleníkových plynov z takto poháňanej dopravy by sa pritom znížili o viac ako polovicu (55 percent).
Konkrétne pre Slovensko je potenciál biometánu väčší, než by si mnohí mysleli. Richard Kvasňovský zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu uviedol, že bioplyn má potenciál pokryť asi desať percent celkovej spotreby zemného plynu. Podľa analýzy slovenského plynárenského zväzu je zhruba tretina bioplynových staníc na Slovensku v efektívnom dosahu plynárenskej sústavy, a teda reálne pripojiteľná na sieť.
Neprehliadnite
Zatiaľ sú štyri, no bude ich viac
Otvorenie nového zariadenia v Ožďanoch je súčasťou širšej stratégie, a teda nejde o poslednú takúto “akciu”.
V roku 2022 spustila prvú biometánovú stanicu na Slovensku bioplynová prevádzka pri Jelšave, ktorá sa stala priekopníkom nového smerovania v domácej energetike. Bleskovky.sk uvádzajú, že v dohľadnej budúcnosti by malo na Slovensku pribudnúť mnoho ďalších podobných staníc. Celkový počet sa má zvýšiť na 19.
Špecificky stanica v Ožďanoch vznikla prestavbou existujúcej bioplynovej prevádzky v lokalite Sibukor, pričom výhodou bola blízkosť plynovodnej siete. Hlavný plynovod sa totiž nachádza len asi jeden kilometer od stanice. Celkové náklady na projekt presiahli štyri milióny eur, avšak firma získala dotáciu z plánu obnovy, a to vo výške zhruba 1,5 milióna eur.
Čo je vlastne biometán?
Samotný pojem biometán nemusí byť pre každého úplne zrozumiteľný. V zásade ale nejde o nič extra komplikované.
Ide o plyn chemicky totožný s bežným zemným plynom, čo znamená, že môže tiecť rovnakým potrubím, horieť v rovnakých kotloch a používať sa v rovnakých spotrebičoch. Rozdiel je de facto len v jeho pôvode. Kým zemný plyn je fosílna surovina, ktorá sa ťaží z podložia, biometán vzniká z obnoviteľných biologických zdrojov.
SPP k tomu dodáva, že biometán má rovnaké vlastnosti ako klasický plyn, no výrazne nižšiu uhlíkovú stopu, čo ho robí priamou a v praxi jednoducho použiteľnou náhradou fosílneho paliva, bez potreby prekopania celej infraštrutkúry.
Prínos pre obec aj pre región
Posledný projekt má dosah aj mimo obce. Starosta Oždian Ján Matej uviedol, že otvorenie stanice prinesie mierny nárast zamestnanosti, pričom vďaka novej prevádzke by mali obci stúpnuť aj daňové príjmy. Do oblasti budú navyše pravidelne zvážať suroviny poľnohospodárske podniky z regiónu, čím vznikne akýsi lokálny ekonomický kolobeh: odpad z okolitých fariem sa tu spracuje, premení na energiu a digestát sa vráti späť na polia.
Biometánovú stanicu v Ožďanoch teda nie je správne klasifikovať len ako energetickú investíciu. Spája totiž hneď tri mimoriadne dôležité oblasti, a síce znižovanie emisií skleníkových plynov, posilnenie energetickej sebestačnosti a efektívne hospodárenie s biologickým odpadom.
V kontexte rastúcej neistoty okolo cien zemného plynu, ktorá sa tento rok ešte viac prehĺbila kvôli vojnovému konfliktu na Blízkom východe, podobné projekty majú čoraz väčší, respektíve silnejší strategický význam.
Slovensko má v oblasti biometánu nevyužitý potenciál. Avšak otvorenie už štvrtej stanice je jasným signálom, že ho síce pomaly, ale iste začína využívať.
