Vojna v Iráne nie je problém len z hľadiska geopolitickej bezpečnosti, ale aj z hľadiska ekonomiky. Najčastejšie sa v tom druhom smere hovorí o zdražovaní plynu a ropy, no koľko presne stojí vojna v prepočte na rozpočet jednej domácnosti. Teraz to už vieme.
Aktuálne dáta naznačujú, že náklady na život rastú najmä v dôsledku zdražovania energií a dopravy, pričom tieto dopady sa neobmedzujú len na Blízky východ, ale zasahujú aj Spojené štáty či Európu, píše spravodajský portál agentúry TASR. Ide o priamy dôsledok rastu cien pohonných látok a energií ako takých. Celkovo už vojna podľa analytikov zvýšila výdavky amerických spotrebiteľov o takmer 60 miliárd dolárov. V prepočte na jednu americkú domácnosť ide o sumu 447,19 dolára, respektíve 384,05 eura.
Zdražuje ropa a všetko, čo sa z nej vyrába
Ako sme spomenuli o pár riadkov vyššie, kľúčovým faktorom, ktorý stojí za rastúcimi nákladmi, sú energie a pohonné látky. Analýza agentúry Moody’s Analytics naznačuje, že približne polovicu dodatočných výdavkov domácností spôsobilo zdraženie benzínu.
Ceny pohonných látok v USA od začiatku marca stúpli o približne 47 percent, podobný vývoj sa prejavil aj pri nafte. Takto prudký nárast je priamym dôsledkom napätia v oblasti Perzského zálivu. Dôležitú úlohu zohráva najmä Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne štvrtina svetových dodávok ropy a plynu. Logicky, akékoľvek narušenie dopravy v tejto oblasti má okamžitý dopad na ceny energií po celom svete.
To sa následne prenáša do cien pohonných hmôt, ako aj do cien tovarov a služieb, keďže energia je základným vstupom prakticky pre každú ekonomickú aktivitu.
Zdražujú aj letenky a služby
Vplyv konfliktu sa však neuskromnil len na pohonné látky. Rýchlo rastú aj ceny leteckej dopravy. Ceny leteniek medziročne stúpli o viac než 20 percent. Príčinou je drahšie letecké palivo, ktoré patrí medzi najväčšie nákladové položky aeroliniek. Tie si však chcú napriek tomu zachovať ziskovosť, preto vyššie náklady postupne prenášajú na spotrebiteľov, ktorí si tak priplácajú za cestovanie.
Okrem toho rast cien energií ovplyvňuje aj výrobu a logistiku, čo vedie k zdražovaniu ďalších produktov. Tento efekt je síce pomalší, ale o to trvalejší, keďže sa postupne prejavuje v celom dodávateľskom reťazci.
Dopláca aj Európa
Dopady vojny v Iráne možno sledovať aj v Európe. Podľa agentúry Reuters sa energetický šok postupne presúva do európskej ekonomiky, kde hlavne zvyšuje infláciu a zároveň brzdí hospodársky rast. Ekonomické dáta z mája ukazujú, že aktivita v eurozóne klesla najrýchlejšie za viac ako dva roky. Hlavným dôvodom je práve nárast životných nákladov a cien vstupov. Podobný obraz prezentuje aj analýza France 24, podľa ktorej vojna v Iráne tlačí ceny energií nahor a tým prehlbuje tlak na domácnosti.
Zdražovanie sa pritom neprejavuje rovnomerne. Smutným faktom je, že najviac sú zasiahnuté domácnosti s nižšími príjmami, ktoré míňajú väčšiu časť rozpočtu na energie a základné potreby.
Domácnosti sa adaptujú
Je teda pochopiteľné, že rast cien vedie aj k zmene správania spotrebiteľov. Analýza Európskej centrálnej banky ukazuje, že domácnosti sú čoraz v rámci svojich výdavkov čoraz opatrnejšie pri výdavkoch a tiež sa snažia maximalizovať svoje úspory.
Je to rozumný krok, keďže rastú aj očakávania týkajúce sa inflácie. Domácnosti v eurozóne podľa analýz krátko po vypuknutí vojny zvýšili odhady budúcej inflácie o približne 2,5 percentuálneho bodu, píše CNBC. Práve to môže viesť k spomaleniu spotreby, čo oslabuje ekonomický rast. V extrémnom prípade by súhra rastúcich cien a slabej ekonomiky mohla viesť aj k stagflácii.
Môže byť ešte horšie
Aby toho nebolo málo, analytici upozorňujú, že doterajšie dopady konfliktu nemusia byť konečné. Ak bude vojna trvať ešte celé mesiace, náklady domácností budú ďalej rásť. Konkrétne v prípade USA sa odhaduje, že pri nezmenených cenách by mohli domácnosti po roku vojny prísť až o približne 2 000 dolárov (asi 1 715 eur).
No samozrejme, rizikám čelí aj Európa. Podľa expertov by dlhšie narušenie dodávok energií mohlo viesť k dopadom na ceny, ktoré by sme cítili ešte nieľkoko mesiacov až rokov. Zraniteľná pozícia Európy pritom úzko súvisí aj s dlhodobou závislosťou od dovozu energií, ktorá sa prejavila už počas energetickej krízy v roku 2022.
Z toho logicky vyplýva, že dopady vojny v Iráne pocítia aj slovenské domácnosti. Rast cien ropy a plynu sa totiž prenáša na celý európsky trh. Vyššie ceny energií znamenajú drahšie pohonné látky, vyššie náklady na vykurovanie a tiež tlak na rast cien potravín a služieb. Energia sa totiž premieta prakticky do všetkých oblastí ekonomiky, od výroby až po dopravu.
