Zhruba 50 dní od vypuknutia americko-izraelskej vojny proti Iránu sa konflikt na Blízkom východe znova vyostril. Irán v sobotu 18. apríla oznámil uzavretie Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej tepny, cez ktorú prechádza zhruba 20 percent globálnej ropy. Príčinou je pokračujúca americká námorná blokáda iránskych prístavov, ktorú Teherán označuje za porušenie prímeria. Ceny ropy na svetových trhoch okamžite zareagovali výrazným nárastom, informuje Al Jazeera.
Ako sme sa sem dostali
Prieliv bol uzavretý de facto od samého začiatku vojny, ktorá vypukla od 28. februára 2026, keď Spojené štáty a Izrael zahájili koordinované vzdušné útoky na Irán. Po viac ako 47 dňoch Irán v piatok 17. apríla večer oznámil jeho znovuotvorenie. Prieliv bol však otvorený len niekoľko hodín.
V sobotu ráno ním prvé konvoje tankerov ním začali prechádzať, no v podstate vzápätí iránska armáda vydala vyhlásenie o návrate prísnej vojenskej kontroly nad prielivom.
„Bohužiaľ, Američania pokračujú v takzvanej blokáde. Z tohto dôvodu sa kontrola nad Hormuzským prielivom vrátila do pôvodného stavu a tento strategický prieliv je pod prísnym riadením a kontrolou ozbrojených síl,“ uviedla iránska armáda vo vyhlásení zverejnenom v štátnej televízii. Iránska televízia IRIB následne potvrdila, že prieliv je „opäť uzavretý“ a akýkoľvek prechod podlieha schváleniu Teheránu, píšu Aktuality.sk.
Blokáda prístavov
Americká námorná blokáda iránskych prístavov začala 14. apríla, niekoľko dní po nevydarenom rokovaní sprostredkovanom Pakistanom. Americký prezident Donald Trump ju pritom oznámil dva dni predtým, teda 12. apríla. Blokáda sa vzťahuje na všetky iránske prístavy v Perzskom aj Ománskom zálive.
Podľa Seznam Zprávy americké torpédoborce zadržiavajú lode, ktoré zaplatili Iránu poplatky za prechod prielivom, čo Teherán nazýva pirátstvom.
Trump avizoval, že blokáda bude pokračovať dovtedy, kým nebude zo 100 percent dokončená americká „transakcia“ s Iránom. Zároveň pohrozil, že ak Irán prieliv uzavrie, odpoveď USA bude mimoriadne silná. „Budeme bombardovať Irán na úrovni, akú svet ešte nevidel, ak nebude dohoda podpísaná,“ napísal Trump na platforme Truth Social.
Vojna vyhlásení
Paralelne s vojenskou eskaláciou pokračuje aj diplomatická bitka o naratív. Trump v piatok tvrdil, že Irán súhlasil s tým, že Hormuzský prieliv „už nikdy neuzavrie“. Irán to okamžite poprel. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báqer Galíbaf označil Trumpove výroky za nepravdivé.
Ako upozorňujú Topky.sk, Galíbaf vymenoval za jediný deň sedem konkrétnych klamlivých Trumpových tvrdení a varoval, že Irán prieliv uzavrie, ak bude blokáda pokračovať. Čo Trump predpovedal, sa v priebehu hodín naplnilo, no nie v jeho prospech.
Pochopiteľne, táto vojna vyhlásení zásadne mierové komplikuje rokovania. Každé Trumpovo tvrdenie, ktoré Irán následne popiera, znižuje dôveryhodnosť oboch strán a sťažuje sprostredkovateľom, predovšetkým Pakistanu, budovanie diplomatického kompromisu.
Neprehliadnite
Jadrom neriešiteľného diplomatického paktu zostáva jadrový program Iránu. USA a Izrael podmieňujú mierovú dohodu úplným zastavením obohacovania uránu a odovzdaním existujúcich zásob tretej krajine. Irán tieto podmienky trvalo odmieta. Odovzdanie uránových zásob označuje za červenú čiaru a útok na svoju suverenitu. Bez kompromisu v tejto otázke jednoducho nie je možné dosiahnuť trvalú mierovú dohodu.
Aké sú straty
Po 50 dňoch vojny sú straty na oboch stranách citeľné. Iránske ministerstvo zdravotníctva hlásilo viac ako 2 000 zabitých a 26 000 zranených. Ekonomické škody pre Irán sa podľa analytikov pohybujú medzi 300 miliardami a 1 biliónom dolárov. Straty na strane USA sú podstatne nižšie, vraj len 15 zabitých vojakov. Izrael hlási 13 zabitých vojakov a 27 civilných obetí.
Po znovuuzavretí prielivu iránske revolučné gardy rozmiestnili ďalšie námorné sily v prielive a v priľahlých vodách Perzského zálivu. Americké námorníctvo na to reagovalo posilnením prítomnosti v oblasti. Napätie medzi dvoma flotilami v jednej z najužších strategických vodných ciest sveta tak naďalej rastie. Akýkoľvek incident by pritom mohol viesť k priamej vojenskej zrážke.
Čo príde po 22. apríli
Medzinárodné spoločenstvo (Čína, Rusko, Turecko aj Veľká Británia) vyzvalo USA, aby ukončili blokádu a umožnili diplomatické riešenie. Washington tieto výzvy odmietol. Konflikt teda vstupuje do kritickej fázy.
Opätovné uzavretie prielivu ešte pred uplynutím prímeria, kombinované s Trumpovými hrozbami bombardovania a Iránovým odmietnutím ústupkov v jadrovej otázke, naznačuje, že čas aj priestor na diplomatický verdikt sa kráti, respektíve zmenšuje.
